Miroslav Lajčák (1963) ako riaditeľ politickej sekcie na ministerstve zahraničných vecí určuje našu zahranično-politickú orientáciu. Špecializuje sa najmä na Balkán. V rokoch 2001 - 2005 bol veľvyslancom v Belehrade. Rovnaký post zastával aj v Japonsku (1994 - 1998), okrem iného pôsobil aj v Aténach a Moskve. V posledných týždňoch sa v Európe zviditeľnil ako vysoký predstaviteľ EÚ pre čiernohorské referendum. Na jeho kompromisnom návrhu pravidiel referenda sa zhodla vláda aj opozícia a kývol i Belehrad. FOTO SME - PAVOL MAJER
Pre Balkán je rok 2006 kľúčový. Rozhoduje sa o budúcnosti Kosova, o tom, či sa Čierna Hora odtrhne od Srbska, či Belehrad vydá najhľadanejších vojnových zločincov. Podľa slovenských diplomatov je Balkán našou prioritou číslo jedna. Napriek tomu, málokedy počuť z úst slovenských predstaviteľov niečo konkrétnejšie o našej zahraničnej politike v regióne. Navonok sa dokonca zdá, že nás na Balkáne zaujíma len Srbsko a Chorvátsko. MIROSLAV LAJČÁK, diplomat, ktorý určuje našu politiku na Balkáne, v rozhovore pre SME tvrdí, že to tak nie je.
Slovenskí diplomati často hovoria, že našou prioritou je západný Balkán, prečo?
"Na to je niekoľko dôvodov. Prvý je, že západný Balkán je región, ktorý ovplyvňuje aj vývoj u nás, v strednej Európe. Po druhé, je nám blízky kultúrne i mentálne a politicko-historicky. Máme pocit, potvrdený skúsenosťami, že sme krajina, ktorá už hovorí európskym jazykom a zároveň rozumieme ich jazyku, ktorý ešte európskym celkom nie je. To je naša výhoda."
Niekedy to však vyzerá, akoby našou prioritou na Balkáne bol len Záhreb a Belehrad. Prečo nemáme zastúpenie v Macedónsku či Kosove?
"Prioritou je západný Balkán ako celok. Miera pozornosti závisí od veľkosti problémov. Srbsko a Čierna Hora sú spolu s komplexom otázok okolo Kosova či spolupráce s Haagom dominantné veci. Rovnako aktívne sa vyjadrujeme aj k Macedónsku, Albánsku či Bosne. Pokiaľ ide o zastúpenie: chcieť a môcť je vždy otázka peňazí. Chceme byť prítomní všade. Pre Prištinu sme už našli finančné zdroje a práve v týchto dňoch tam otvárame styčný úrad. Máme na to určeného človeka aj budovu, lebo cítime, že je potrebné byť tam každý deň. V Skopje je situácia iná. Zatiaľ sa dá pokrývať z Belehradu."
Hovoríte, že západný Balkán je priorita ako celok. Napriek tomu Slovensko - podobne ako Srbsko - ako jediný štát únie neuznáva kosovské pasy vydávané správou OSN (UNMIK). Prečo?
"Rozhodnutie o uznávaní cestovných dokladov spadá do kompetencie dvoch rezortov - ministerstva zahraničných vecí a ministerstva vnútra. My to hodnotíme z pohľadu zahranično-politického a oni bezpečnostného. Realita je taká, že rozhodnutie nebolo prijaté na úrovni vlády."
Kto bol proti? Diplomacia alebo vnútro?
"Ministerstvo zahraničných vecí je jednoznačne za uznanie pasov UNMIK. My v tom nemáme dilemu. Urobili by sme také kroky, aby občania Kosova mohli cestovať na Slovensko aj bez toho. To, že formálne neuznávame kosovské pasy, už nie je prekážkou."
Pokiaľ ministerstvo vnútra kývne, pridáme sa k ostatným krajinám?
"Určite áno."
Čo sa týka vízovej politiky, selektívnosť našej diplomacie na Balkáne ide ďalej. V Albánsku, Macedónsku aj Bosne potrebujú žiadatelia o víza aj policajne overené pozvanie. Je to časovo náročné a drahé. Naopak, v Belehrade vydávame víza zadarmo a bez prieťahov. Je Srbsko menej nebezpečné ako ostatné krajiny?
"Znovu to spadá prioritne do kompetencie cudzineckej polície a konečné slovo má rezort vnútra. Logicky, ak je Balkán naša priorita, tak je naším záujmom, aby sme mali s nimi čo najjednoduchší kontakt. Ministerstvo vnútra má svoje argumenty a dôvody, prečo pristupujeme k jednotlivým krajinám tak, ako pristupujeme. Mne to neprísluší komentovať."
Obstojí argument, že to je pre bezpečnostnú situáciu?
"Možno by stálo za to, ešte raz si sadnúť za stôl a porozprávať sa na túto tému."
Navonok slovenská diplomacia nemá vyhranený postoj k statusu Kosova. Máme bližšie k Belehradu alebo Prištine?
"Nie je to fráza, ale nás nezaujíma ani tak výsledok, ako proces. Dôležité je, aby znamenal viac stability. Nechceme vyriešiť jeden problém tým, že sa objaví druhý. Nepreferujeme a nediskriminujeme ani jednu stranu. Kosovo treba riešiť citlivo, aby na konci neboli víťazi a porazení. Pocit porážky zase naštartuje negatívny proces, ktorý sa nám vráti ako bumerang. Nemáme sa kam ponáhľať."
Ako konkrétne si teda predstavujete budúci status Kosova?
"Nemalo by to byť nadiktované riešenie, s ktorým by mala ktorákoľvek strana zásadný problém. Mali by tomu predchádzať rokovania, kde sa obidve strany priblížia a uvedomia si, že nemôžu dostať všetko, s čím na rokovanie išli. Na konci by mal byť rozumný kompromis."
Viete si predstaviť nezávislé Kosovo?
"Ja si viem predstaviť všetko. Akýkoľvek výsledok, ktorý bude dôsledkom demokratického procesu, je prijateľný."
Môže Bratislava reálne ovplyvniť riešenie otázky Kosova?
"Nepochybne. Keď bol minister Eduard Kukan naposledy vo Washingtone, ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Riceová mu povedala, že si je vedomá našich dobrých znalostí a vplyvu na problematiku Kosova a boli by radi, keby mohli počítať s našou angažovanosťou."
To je fajn, ale konkrétne, v čom sme napríklad zatlačili na kosovskú alebo srbskú stranu?
"Ide najmä o bilaterálne rozhovory. Srbským predstaviteľom môžeme povedať mnohé veci inak, ako by im to povedali napríklad Briti, pretože máme podobnú historickú skúsenosť. Hovoríme s nimi aj o nepríjemných veciach."
Napríklad?
"Napríklad, keď Belehrad nevysielal jednoznačné signály o plnej spolupráci s haagskym tribunálom. Pri každom stretnutí sme im hovorili, že ide o nutnosť. Od nás to neberú ako mentorstvo, ale ako dobre mienenú radu krajiny, ktorá ich pozná a myslí to s nimi dobre."
Spomenuli ste Haag. Bývalý minister obrany Liška počas návštevy v Belehrade povedal, že Slovensko vydanie Ratka Mladiča nepovažuje za striktnú podmienku na pokračovanie rozhovorov s úniou. Aj vy si to myslíte?
"Nechcem to komentovať, nebol som tam. Sám považujem vydanie Mladiča za prvú a základnú podmienku akéhokoľvek napredovania."
Ak Mladiča nevydajú, mali by byť rozhovory únie s Belehradom pozastavené, ako to požaduje Carla del Ponteová?
"To je minca, ktorá ma dve strany. Ak máme istotu, že Belehrad nerobí dosť, tak mu to musíme dať najavo a prijať aj opatrenia. Eventuálne pozastaviť rokovania. No netlačíme tým Belehrad do izolácie? Neposilňujeme tým xenofóbne a nacionalistické prúdy v srbskej spoločnosti na úkor európskych? Jediné, čo má dnes Belehrad ako motiváciu, je perspektíva integrácie. Ak mu to zoberieme, neuškodíme tým aj sebe? Belehrad však mal a má rezervy v spolupráci s tribunálom a za to musí niesť zodpovednosť."
Nebyť tlaku USA a EÚ, Srbsko by pravdepodobne nikdy nezačalo s vydávaním vojnových zločincov.
"My ten tlak nikdy nespochybňujeme, sme súčasťou tohto procesu."
Po minuloročných útokoch premiéra Dzurindu na del Ponteovú to však vyzeralo, že dôverujeme skôr jednotlivým vládam ako tribunálu.
"Máme svoj názor. V prípade Chorvátska sme vláde dôverovali. Nevideli sme dôkazy, že Záhreb klame, a teda nemali sme dôvod nedôverovať mu. A koniec koncov, vývoj nám dal za pravdu. Ante Gotovinu navyše chytili na Kanárskych ostrovoch a nie v Chorvátsku. V prípade Belehradu je situácia iná. Naozaj sa ukazuje, že Belehrad viackrát nehovoril pravdu. A my sme si toho vedomí. Belehradu trvalo dosť dlho, kým akceptoval, čo bolo jasné už dávno - plná spolupráca s Haagom nemá alternatívu."
Prečo po tom všetkom zavádzaní nie je naša diplomacia voči Belehradu opatrnejšia?
"My sme nikdy neboli jeho slepými nekrytickými nasledovateľmi. Vždy sme mali svoje stanovisko. Myslím si, že od roku 2000 ho máme veľmi objektívne a naši partneri v EÚ aj NATO si naše expertízy vysoko vážia a vyzývajú nás, aby sme sa vyjadrovali k problémom. Nemám pocit, že sme boli nekritickí."
Nespomínam si však, že by slovenskí predstavitelia povedali niečo kritické na Belehrad.
"Dávame prednosť tomu, že veci, ktoré máme na srdci, hovoríme veľmi otvorene, ale za zatvorenými dverami a nie prostredníctvom médií."
Prečo podľa vás mohol Mladič dlhé roky chodiť slobodne po Srbsku?
"Atmosféra v srbskej spoločnosti je iná, než bola u nás. Krajina bola potrestaná izoláciou za nedemokratickú politiku. Obyvatelia stratili kontakt s Európou. Prakticky 80 percent mladých ľudí do 18 rokov v živote nebolo v zahraničí. Ľudia, ktorí nepoznajú svet a boli vystavení Miloševičovej propagandistickej mašinérii, nie sú zorientovaní a sú veľmi ľahko manipulovateľní nacionalistami a xenofóbnymi silami, ktoré sú v Srbsku stále relevantné. Ešte to nie je spoločnosť, ktorá sa jasne vyslovila smerom k európskym hodnotám. Radikáli sú tam stále najsilnejšou stranou."
Nie je to chyba politikov v Belehrade, že aj 5 rokov po Miloševičovi majú taký vplyv?
"Ťažko hodnotiť zvonka, my si nevieme predstaviť rozsah problémov ani rozdelenie spoločnosti, ktoré oni zdedili po Miloševičovi. Možno sa nám v eufórii zdalo, že to pôjde rýchlo. Podzemných mín je v Srbsku strašne veľa. Všetky zásadné reformy v ozbrojených a spravodajských zložkách, ktoré sa mali uskutočniť hneď a neuskutočnili sa, sa teraz vracajú. Netrúfam si však kritizovať, či mali niečo urobiť lepšie."
