Iránsky minister pre ropu Saíd Kazem Vazíri Hamaneh vo Viedni na rokovaní OPEC. Irán včera pohrozil, že ak OSN naňho uvalí sankcie, môže ako zbraň použiť ropu. FOTO - SITA/AP
Irán pôjde pred Bezpečnostnú radu OSN. Vyplýva to z rokovaní Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni a z obsahu správy jej šéfa Muhammada Baradeja. Tá naznačuje, že Irán vyvíja podozrivé jadrové aktivity.
Irán pred Bezpečnostnú radu dohnala vlastná tvrdohlavosť a americká neústupnosť podporená poznaním Európy a Ruska, že s Iránom k žiadnej konštruktívnej dohode o zastavení obohacovania uránu neprídu. Jeden z európskych diplomatov agentúre AP povedal, že Irán Medzinárodnej atómovej agentúre nedal šancu.
Teraz sa Teherán vyhráža, že použije "ropu ako zbraň". Irán je štvrtý najväčší producent ropy na svete a ak zmení svoju exportnú politiku, ceny už aj tak drahej ropy ešte viac vyletia.
Ešte v pondelok Baradej naznačoval, že problém s iránskym jadrovým programom, ktorý Západ označuje za krok k výrobe jadrovej zbrane, sa dá vyriešiť aj bez zapojenia Bezpečnostnej rady. Rátal s tým, že Irán si osvojí jeden z diplomatických plánov, čo sa rodili vo Viedni.
Rusi napríklad Iránu ponúkali, že mu jadrové palivo vyrobia na svojom území a dovezú.
Nezabral ani pokus vymámiť od Iránu súhlas so zastavením priemyselného programu výmenou za povolenie robiť jadrový výskum. To sa nepáčilo Američanom, ktorí sú presvedčení, že Irán nemá na svojom území s uránom nič podnikať. Ani v malom. Keď ich v tomto stanovisku podporili Rusi evidentne urazení, že Irán neprijal ich iniciatívu, bol osud Teheránu viac ako jasný.
Iránsky režim vyhlásil, že urán na svojom území bude obohacovať, lebo je to jeho právo. Včera opäť naznačil, že by ešte chcel rokovať a správu atómovej agentúry označil za "spolitizovanú".
Frustrácia z iránskeho postoja v medzinárodnom spoločenstve je evidentná. Prejavilo sa to aj na tom, že o iránskom jadre sa podľa agentúry Reuters bude hovoriť už na budúci týždeň. V Baradejovej správe podľa svetových agentúr stojí, že Irán nevyhovel požiadavkám atómovej agentúry, komplikuje prácu inšpektorov a správa sa podozrivo. Správa tiež hovorí, že agentúra v tejto chvíli "nemôže potvrdiť, že Irán nevyvíja nezákonné jadrové aktivity".
Očakáva sa, že Bezpečnostná rada vydá smerom k Iránu prvé varovanie a vyzve ho, aby rešpektoval požiadavky Medzinárodnej atómovej agentúry. Potom príde ultimátum a nasledovať môžu sankcie. Ich prijatie je však viac ako otázne pre odpor Ruska a Číny. Diplomatické naťahovačky môžu trvať mesiace, lebo uvalenia sankcií na Irán sa svetové spoločenstvo obáva.
"Mám veľké pochybnosti, či budú sankcie v Iráne fungovať, treba vyjednávať," povedal agentúre
Reuters analytik David Cortright. Podľa jeho názoru je lepšie pristúpiť k takzvaným selektívnym sankciám alebo chytrým sankciám. Patria k nim napríklad cestovné reštrikcie pre občanov Iránu či presviedčanie firiem, aby neinvestovali v Iráne.
Čoraz viac analytikov sa však prikláňa k názoru, že ak diplomacia zlyhá, príde k vojenskej akcii. "Nemyslím si, že sankcie sú schodné. To zvyšuje šancu, že príde k vojenskej kríze so zapojením Američanov a Izraela," hovorí Paul Rogers z britskej univerzity Bradford.
Čo môže nasledovať
* O probléme bude rokovať Bezpečnostná rada OSN.
* Rada vyzve Irán, aby zastavil obohacovanie uránu a pustil inšpektorov.
* Potom bude Teherán slovne varovať (môže to trvať aj rok).
* Rada môže pristúpiť k sankciám.
* Najskôr by to asi bolo obmedzenie cestovania Iránčanov a zmrazenie iránskych zahraničných účtov.
* Letecké, obchodné či zbrojné sankcie sa možno nikdy nepodarí presadiť pre odpor Ruska a Číny.
(čtk)
Autor: JANA MIKUŠOVÁ,Tel Aviv
