Viktor Juščenko a Julia Tymošenková. Sadnú si rozhádaní lídri oranžovej revolúcie po voľbách znovu za jeden stôl? FOTO - REUTERS
Rúžom dokonale obtiahnuté pery Aleksandry Petrovnej potiahnu cigaretový dym z úzkej cigarety a vyhlási: "Voľby? Ani sa mi nechce o nich hovoriť, nech vyhrá ktokoľvek, vláda i tak dlho nevydrží, nikam sa nepohneme." Má dvadsaťdva, vyštudovala medzinárodný obchod a jediné, čo by si želala, je z rodnej Ukrajiny utiecť na Západ.
To dvadsaťpäťročná Anastasia Bezverha by svoju krajinu neopustila. "Prečo žiť inde. Práve teraz má zmysel tu byť. Je to vzrušujúce obdobie zmien a ja môžem prispieť. Skepsa nikomu nepomôže," nečakane vášnivo nesúhlasí mladá politologička, bývalá aktivistka hnutia PORA.
Oranžová revolúcia a sivá realita
Ukrajina prežíva príbeh veľkých, ale ťažko rýchlo splniteľných očakávaní, ktoré nevyhnutne vystriedalo hlboké sklamanie. Od oranžovej revolúcie, ktorá svojou spokojnosťou a veľkou chuťou ľudí po ozajstnej slobode nadchla väčšinu sveta okrem Ruska, ubehol vlani v novembri rok. Ľudia vtedy týždne v mrazoch prespávali uprostred Kyjeva na protest proti zjavne sfalšovanému výsledku prezidentských volieb. Ich skutočný víťaz, Viktor Juščenko, vtedy sľuboval slobodu a prosperitu, koniec všadeprítomnej korupcie. Ľudia boli plní optimizmu, budúcnosť jasne zatieňovala temnú minulosť.
Teraz v marci, tesne pred voľbami, keď zima ešte pevne vládne stuhnutej Ukrajine, stratila oranžová farba pre mnohých Ukrajincov svoju bývalú príťažlivosť.
Nahradila ju sivá farba každodennej reality, keď študent ďalej nevyštuduje bez úplatkov učiteľom a chorý v nemocnici neprežije bez zaplatenia jedla a lôžka príbuznými.
Janukovyč
Proruský agitátor Viktor Janukovyč, šéf Strany regiónov, má v predvolebných prieskumoch zhruba trojpercentnú podporu, predovšetkým vďaka skalným priaznivcom východnej časti krajiny. Sľubuje ľuďom referendum o vstupe do NATO a zavedenie ruštiny ako druhého oficiálneho jazyka.
Hrdinovia revolúcie, prozápadný Juščenko a krásna Julia Tymošenková, sú dnes po ostrom rozkole protivníci. Podpora ich teraz dvoch samostatných blokov sa pohybuje len okolo pätnásť percent. Je jasné, že Janukovyča ani jeden neporazí.
"Čaká nás obdobie nestability, striedajúcich sa vlád, pretože ani Janukovyč nebude môcť vládnuť úplne sám. To je presne to, čo nepotrebujeme," hovorí Volodymyr Pavlyv, špecialista na vzťahy s Európskou úniou.
Aj keby sa Juščenko s Tymošenkovou znovu spojili, čo ani jeden z nich priebežne nevylučuje, ich vládnutie podľa Pavlyva dlho nevydrží. "Aká vláda nakoniec bude, závisí od toho, ktoré menšie strany sa do parlamentu dostanú," dodáva Pavlyv.
Megakampaň
Z ampliónov na hlavnom kyjevskom bulvári Chresčatik, ktorý sa vždy cez víkend premení na promenádu bez áut, strieda populárne ruské a ukrajinské pesničky "politická reklama". Revolúciou preslávené Námestie nezávislosti obklopujú agitačné stánky hlavných politických strán. Snehom zasypané mesto oživujú tisíce bilbordov s tvárami hlavných lídrov. Po uliciach sa povaľujú agitačné letáky. Ukrajinci sú svedkami predvolebného boja, aký ešte nezažili.
Vedľa troch hlavných politických hráčov sa o priazeň voličov snažia desiatky malých strán, ktorým stačia tri percentá, aby sa do ukrajinského parlamentu dostali.
Súčasne sa konajú voľby aj do regionálnych zastúpení. Ľudia domov dostanú takmer meter dlhé volebné lístky s tisíc menami, z ktorých budú vyberať.
"I preto je v tom veľa zmätku, čo prispieva k istej neprehľadnosti," hovorí Irina Solonenko pracujúca pre kyjevskú pobočku Sorosovej nadácie. Podľa nej by sa manipulácia na centrálnej úrovni nemala opakovať, ale ťažko sa z Kyjeva dohliadne do každej regionálnej volebnej komisie.
"Ľudia tu žijú s tým, že určite nejaké podvody budú, potom je to súčasť ich života, mentality," poznamenáva jeden zo západných diplomatov v Kyjeve.
To, že všetky politické strany platia za priaznivé články médiám, je verejné tajomstvo. To, že sa okolo ich lídrov vrátane Juščenka pohybujú ľudia s podozrivou minulosťou a veľkým vplyvom, takisto.
Ide len o moc?
Aký osud teda Ukrajincov v ďalších rokoch čaká? Na to nedokáže odpovedať nikto. Skeptickí kyjevskí intelektuáli, nekresťansky bohatý oligarcha na proruskom východe alebo predavačka v trafike pri vstupe do mesta s úškľabkom odmietajú pohľad cudzích komentátorov, že ich krajina si v nadchádzajúcich voľbách vyberá medzi Západom a Východom. V týchto voľbách ide čisto o uchvátenie moci nad právomocami posilneným parlamentom, hovoria.
Heslá o ceste do Európy či Nie Severoatlantickej aliancii sú preto podľa nich len zrozumiteľné lákadlá pre voličov. Veď i oligarchovia ovládajú donbaské bane a oceliarne potrebujú európske trhy a úplné primknutie k Rusku by ich skôr poškodilo.
Irina Solonenko pozíciu Ukrajiny zhrnula do niekoľkých slov: "Ukrajina sa musí integrovať do Európy, ale zároveň jej nezostáva nič iné, než udržať dobré vzťahy s Ruskom. To nie je voľba, to je realita."
Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Kyjev
