ešnou drinou a špinou chudoby. Deti sú predsa budúcnosť a záruka pokojnej staroby. Treba im dať veľa lásky, ale najmä veľké materiálne zabezpečenie. Deti symbolizujú šťastie a preto je hodno sa pre ne obetovať až do sebazničenia. Občas sa pritom stane, že deti sa za minulosť svojich rodičov hanbia, nechcú sa v spoločnosti prezentovať tým, že vyšli z úplného dna a je lepšie znížiť komunikáciu s nimi na minimum.

Stalo sa to aj otcovi Goriotovi - jeho bohatstvo je v spoločnosti prijateľné, jeho bezbrehá obetavosť samozrejmá, ale on ako osoba, ktorá kedysi trela biedu a má to napísané v tvári, už nie. Treba ho kdesi upratať, lepšie je, keď sa sám uprace do penziónu a nečaká od detí poďakovanie a o pochopení už nemôže byť vôbec reč.

Avšak tak ako každý, aj ten najskromnejší z najskromnejších hľadá príbuznú dušu. Goriotovi sa podarí stretnúť študenta práv Rastignaca, ktorého vnímavosť pomôže starcovi premôcť utrpenie opustenosti. Rastignacov obdiv, jeho snaha priviesť mu dcéry naspäť, posúvajú dej Balzacovho románu, avšak prekonať bariéru sebectva, nedostatku empatie a fantómu bohatstva, nie je takmer možné. Pochopenie prichádza neskoro, dcéra prichádza až k mŕtvemu otcovi a nesplní aspoň základnú potrebu stisnúť umierajúcemu ruku. Umierajúci zažíva len poslednú víziu, ako by to malo byť - milosrdný dar endorfínov v mozgu mu pomáha v hodine smrti.

Kto je na vine v tejto veľkej „ľudskej komédii", ktorá sa nazýva život, Balzac nerieši. On ako génius posúva len dej dopredu, aby realisticky znázornil svet 19. storočia cez ľudské mravenisko. Patrí k jeho najlepším pozorovateľom a opisovateľom. Vo svojej posadnutosti zarobiť peniaze, byť slávny a navždy sa zapísať nezmazateľnými písmenami do literatúry, pracoval bez oddychu a podával výkon ako baník v sobotnej šichte, niekedy do absolútneho vyčerpania.

Zachraňovali ho ženy, ktoré Balzac využíval a trochu aj zneužíval - najmä staršie: "Štyridsaťročná ti dá všetko za trochu lásky." Chlapec z dedinského prostredia si k menu pridával titul „de" aby bol viac akceptovaný, veľmi dobre vedel, aký je ťažký postup po spoločenskom rebríčku. Jeho túžba dostať sa medzi šľachtu ho viedla k priateľstvu s poľskou šľachtičnou, pani Hanskou, ktorá sa neskôr stala aj jeho manželkou. Balzac jej zabezpečil vstup do parížskeho života, ktorý ju ako vidiečanku fascinoval. Skorá smrť spisovateľa prerušila ich spoločné plány na život, najmä však na uznanie a slávu, po ktorej obaja túžili.

Tvrdá horúčkovitá práca zničila spisovateľa, tak ako aj jeho hrdinu. Zomiera v roku 1850 - pohrebnú reč predniesol Victor Hugo. Postava otca Goriota je preto tak precízne prepracovaná, lebo má autobiografické črty, na rozdiel od jeho dcér, ktoré pôsobia niekedy ako prototypy, niekedy dokonca ako prízraky. Balzac nie je Goriot, ale potreba čosi dokázať bola pre nich spoločná.
Svoje veľdielo „Ľudská komédia" Balzac dokončiť nestihol a prepojenie cez postavy, napríklad Rastignaca, či Goriotove dcéry, tak nie je úplné. Každá časť však tvorí samostatný celok a ostáva na čitateľovej fantázii predpokladať, ako by Balzac svoje dielo zavŕšil.

Autor: ds