BRATISLAVA - Strany, ktoré sa dostanú po júnových voľbách do parlamentu, dostanú v priebehu štyroch rokov desiatky miliónov korún. Ak by voľby dopadli rovnako ako posledný prieskum agentúry MVK, Smer by zinkasoval viac ako 400 miliónov, iba KDH by dostalo menej ako 100 miliónov.
Zmeny zákonov, ktoré si poslanci schválili, umožnia stranám dostať veľké štátne dotácie. Zákony navyše nezakazujú sponzorstvo strán, a tak by sa ich zisky mohli ešte zvýšiť.
Štát by mohol stranám podľa prepočtov SME za štyri nadchádzajúce roky rozdeliť viac ako 1,2 miliardy korún. Každý z obyvateľov Slovenska tak dá na stranícku politiku v prepočte okolo 230 korún a celková výška dotácií politikov je napríklad porovnateľná s ročným rozpočtom Slovenskej informačnej služby.
Za miliardu možno napríklad kúpiť 50-tisíc počítačov do škôl. Nové pravidlá sú k stranám oveľa štedrejšie ako doterajšie. Podľa odhadu Aliancie Fair-play za volebné obdobie 2002 - 2006 dostali len polovicu tejto sumy - zhruba 617 miliónov.
Príspevky pre jednotlivé strany budú závisieť od počtu hlasov pre každú z nich i počtu poslaneckých mandátov, ktoré získa. Keby dopadli voľby tak, ako predpokladá posledný prieskum agentúry MVK a účasť by bola sedemdesiatpercentná ako pri posledných parlamentných voľbách, výrazne najviac by dostal Smer.
Za štyri roky by sa strane Roberta Fica zo štátnej do "partajnej" pokladne presypalo takmer 440 miliónov. Druhá najpopulárnejšia strana HZDS by dostala viac ako 150 miliónov. Menej než 100 miliónov by získalo iba KDH, ktorému prieskum prisúdil sedempercentnú podporu.
Milióny dostanú aj strany, čo sa do parlamentu nedostanú
Súčasné pravidlá nezabúdajú ani na financovanie strán, ktoré sa do parlamentu nedostanú. Tie, ktoré by podporili viac ako tri a menej ako päť percent voličov, by dostali príspevok na hlasy a príspevok na činnosť, ale prišli by o príspevok na mandáty. Napríklad KSS, ktorá má podľa prieskumu 4,1-percentnú podporu, by mohla do roku 2010 dostať spolu viac ako 40 miliónov.
Politológ Miroslav Kusý tento spôsob dotovania strán označil za nemorálny.
"Argumentácia bola, aby strany neboli závislé od rôznych čiernych zdrojov, ale tie sú tam tak či tak," povedal o tom, ako sa v minulom roku zdôvodňovalo výrazné zvýšenie príspevkov. Nárast dotácií Kusý považuje za pokus s podobným výsledkom ako snahu zabrániť korupcii medzi sudcami zvyšovaním ich platov. Takto si strany budú robiť volebné kampane z peňazí daňových poplatníkov, myslí si politológ.
Smeru sa peniaze hodia, pre HZDS je to málo
Podpredseda Smeru Pavol Paška označil túto sumu za hypotetickú, ale povedal, že jeho strana ešte nikdy takéto peniaze nemala. Pokiaľ by Smer od štátu dostal 400 miliónov, časť z nich by dal na komunikáciu z voličmi.
"Každopádne si myslím, že už pri takomto objeme finančných prostriedkov je to dobré východisko do ďalšej kampane," povedal Paška. Koľko Ficova strana minie ročne, povedať nevedel.
"Tento príspevok pre nás špeciálne nie je veľký, pretože sme najväčšia politická strana so 40-tisíc členmi," povedal podpredseda HZDS Milan Urbáni. "Z tejto sumy bude problém vyžiť," tvrdí Urbáni, podľa ktorého sa suma 150 miliónov zdá veľká iba na prvý pohľad.
Ústredný tajomník KDH Pavol Abrhan odhaduje, že jeho strana má ročné výdavky okolo 15 až 20 miliónov. Ich konkrétnejšia výška závisí najmä od toho, či sú v tomto roku voľby alebo referendum. Sumu okolo 100 miliónov, ktorá zodpovedá zhruba osempercentnému volebnému výsledku, preto považuje za podobnú tomu, aké má jeho strana priemerné výdavky.
Generálny sekretár SDKÚ Ivan Harman sa k výške prípadnej dotácie nechcel nevyjadriť.