Kto je chudobný? Podľa nemeckých expertov to nemusí byť len človek, ktorý si nemôže dovoliť uspokojiť svoje bežné potreby. Chudobný môže byť napríklad aj ten, kto sa neoblieka ako väčšina národa. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
Odborníci v Nemecku vedú debaty, či sa dá určiť hranica, kto je chudobný a kto nie. Inštitút pre nemecké hospodárstvo so sídlom v Kolíne nad Rýnom pred pár dňami zverejnil štúdiu o chudobe v krajine. Píše, že v posledných rokoch sa situácia nezhoršila, pretože chudobní Nemci majú v roku 2006 o šesť percent viac peňazí, než mali pred troma rokmi. Vyzdvihuje, že relatívna chudoba je v Nemecku omnoho nižšia než v mnohých iných členských štátoch Európskej únie.
Riaditeľ kolínskeho inštitútu Michael Hüther sa podľa denníka Die Welt zasadzuje za novú definíciu chudoby, ktorá by podobne ako v Írsku zahŕňala okrem materiálneho príjmu aj iné kritériá - napríklad ošatenie či stravovanie.
Hüther tiež zdôraznil, že nezamestnanosť robí človeka nešťastnejším než nízkozárobková práca. Preto je alarmujúce, keď v Nemecku vládne vysoká dlhodobá nezamestnanosť nad desať percent. Hlavným cieľom politikov musí byť preto podľa Hüthera vytvoriť vhodné podmienky pre znovuzaradenie ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorých je medzi dlhodobo nezamestnanými najviac, do pracovného procesu. Denník Der Tegsspiegel prinieslo jeho výrok: "Musíme podporovať prácu, a nie financovať nezamestnanosť."
Za chudobného sa podľa inštitútu považuje ten, kto má nižší príjem, než je 60 percent tzv. platového mediánu. Platový medián je výška zárobku, ktorý dosiahne
polovica obyvateľstva. Kolínsky inštitút v analýze zdôraznil, že hlavným rizikom pre vznik chudoby je práve nezamestnanosť.
Podľa analýzy je so svojím životom nespokojný každý tretí nezamestnaný, ale iba každý šiesty človek s veľmi nízkym príjmom. Navyše, každý tretí Nemec bez práce má pre svoju nezamestnanosť psychické problémy a tým sa znižuje jeho možná pracovná výkonnosť.