John Cale. Nikdy neviete, čím vás prekvapí. Praha zažila jeho vystúpenia už niekoľkokrát, ale vždy mali iný charakter. Buď komorný, folkový alebo rockový. V nedeľu večer videl riedko zaplnený bratislavský klub Babylon skutočný rokenrol, ale publikum nebolo ochudobnené ani o Caleovu jemnú a experimentálnu polohu.

Začiatok koncertu bol skutočne impozantný. Očakávalo sa, že na rad prídu aj piesne z repertoáru legendárnej skupiny Velvet Underground, v ktorej Cale pôsobil spolu s ďalším skvelým hudobníkom Lou Reedom, ale že to bude tak skoro?

S violou pod krkom zazneli ťahavé tóny magickej Venus In Furs. K Velvetom sa Cale vrátil v polovici vystúpenia s ďalšou klasickou piesňou Femme Fatale, ktorej na rozdiel od jemného originálu dal dramatický šat.

Základ koncertu tvorili piesne z jeho posledného rockovo ladeného albumu Black Acetate, ku ktorému pridával podobné kúsky z vysoko cenených nahrávok zo sedemdesiatych rokov, čím tento legendárny hudobník ukázal, prečo si jeho hudbu sčasti prisvojuje aj punkrockové publikum.

Šesťdesiatštyriročný muzikant pôsobil na jednoduchom pódiu pokojným dojmom. S publikom príliš nekomunikoval, skôr ho zaujímalo, čo sa deje na pódiu. A odtiaľ lietali iskry v podobe nových skladieb Turn The Lights On, Sold-Motel, Perfect alebo starších kúskov ako Helen of Troy z roku 1975.

Na Black Acetate si všetky nástroje nahral sám, ale nič nemôže nahradiť čaro živého vystúpenia. Caleovi výborne sekundovala zohratá skupina hudobníkov z Los Angeles v zostave Dustin Boyer (gitara), Joe Karnes (basgitara) a Michael Jerome (bicie). Trio hralo ostro a na doraz a počas jediného prídavku Pablo Picasso, postaveného na primitívnom gitarovom riffe, ktorý prešiel do niekoľkominútovej rokenrolovej extázy, skoro zrovnalo Babylon so zemou.

K ďalším vrcholom klubového vystúpenia patril jeho krátky set s akustickou gitarou, ktorým pripomenul skvelý komorný živý album Fragments of a Rainy Season z roku 1992. Pozoruhodne pôsobila aj excentrická časť koncertu za syntetizátorom, počas ktorej umne kombinoval rock s elektronikou alebo v prípade rytmickej a sexuchtivej Hush s odkazmi na súčasnú americkú r'n'b scénu. To je poloha, ktorá v súčasnosti tohto novátora najviac zaujíma.

Je to šok, že si Cale, ktorý svojou hudbou ovplyvnil niekoľko generácií spevákov a skladateľov, vybral Bratislavu za jednu zo zastávok svojho európskeho turné. Je však smutné, že si cestu na jeho koncert našlo tak málo ľudí, čo svedčí o tom, že sme buď leniví, otupení alebo máme dosť "zmršený" hudobný vkus.

O niekoľko dní sa slovenskí fanúšikovia chystajú do Prahy na Caleovho kolegu a soka z Velvetov Lou Reeda. Bude veľmi zaujímavé porovnať vystúpenia oboch hudobníkov, ktorí sa od čias Velvetov nemôžu z rôznych dôvodov vystáť, ale osud to tak chcel, že ich hudobné dráhy sa neustále prelínajú. Cale odohral v Bratislave skvelý koncert, Reed určite nezostane pozadu.