Ak nerátame koncertné uvedenie v Slovenskej filharmónii spred štyroch rokov, poslednú operu Giacoma Pucciniho Turandot sme na Slovensku nemali možnosť vidieť štyri desaťročia. Symbolická rozprávka o čínskej princeznej, ktorej strach z lásky zaplatí hlavou mnoho nápadníkov, kým ho neprelomí princ Calaf, je interpretačne veľmi náročná. K jej javiskovému návratu pristúpilo SND nanajvýš zodpovedne. Účinkujú speváci prvého rangu, hostia svetových scén (Eva Urbanová, Ernesto Grisales, Mario Malagnini) i domáce špičky (Ľubica Rybárska, Iveta Matyášová, Peter Mikuláš).

Turandot mala byť dávno ohlásenou osobnou rozlúčkou Jozefa Bednárika s operným divadlom. No a v neposlednom rade je comebackom žijúcej dirigentskej legendy Ondreja Lenárda, ktorý s operou SND odmietal mať osem rokov čokoľvek spoločné. Navonok sa teda inscenácia rodila pod šťastnou hviezdou. Tlačenica silných osobností okolo nej sa však paradoxne neukázala ako jednoznačná výhra.

Jozef Bednárik na tlačovke prezradil, že jeho Turandot mala byť úplne iná. A tiež, že ešte nikdy nekľačal tak hlboko pred skladateľom (a prianiami protagonistov) ako teraz. Škoda. Z javiskovej koncepcie kompromisy a nanútenú diétu cítiť. Nekrotil sa vo výpravnosti, bez hviezdičiek, svetielok, pohyblivých vozíkov a skriniek by sme si divadelného mága sotva vedeli predstaviť. Za obeť padol druhý plán. Niečo, čo by koncepcii dalo hlbší zmysel, než len efektne ilustrovať príbeh. Okrem farebnej symboliky (žltá ako farba pravdy) máločo prebúdza fantáziu. Bednárikovi jednoducho konvenčné divadlo nesvedčí. Ak inscenácii nedá dušu, nemá iskru. A odtiaľ je iba krôčik k nude.

Šťavu a punc výnimočnej udalosti dal inscenácii Ondrej Lenárd. Orchester hrá skvele. Technické zákernosti diela má v malíčku, a tak si môže dovoliť maznať sa s lyrickými piankami aj triumfovať vo víťaznom fortissime. Aj zbor spieva výborne, znie homogénne, presne a sebaisto.

Mediálnym ťahákom naštudovania je česká sopranistka Eva Urbanová. Právom, Turandot je jej "glanznumerom". Ťažký part zvláda suverénne, dominuje najmä v expresívnej vysokej polohe. Ľubica Rybárska je v miestach, ktoré sú Urbanovej hlavnou devízou, menej doma, no po trochu dýchavičnom druhom dejstve ponúkla vokálnu kultúru v dejstve treťom. Kolumbijčan Ernesto Grisales dal Calafovi dramatickú prieraznosť, Talian Mario Malagnini zase sladkú vláčnosť a autentické frázovanie. Iveta Matyášová je exportnou Liu, s čoraz krajšou farbou hlasu a nádhernými piankami, Iveta Jiříková jej dôstojnou alternantkou. Zaujal aj vokálne vzácne vyrovnaný Daniel Čapkovič (Ping).

Turandot je inscenácia, ktorou sa SND najmä po hudobnej stránke môže hrdiť. Trvácnosť kvalít preverí prevádzka, spevácke hviezdy tu nebudú vždy. A Jozef Bednárik si snáď labutiu pieseň odloží.

Autor: MICHAELA MOJŽIŠOVÁ(Autorka je hudobná publicistka)