Tisícky hodín v súčasnosti na ministerstvách trávia často vysokoškolsky vzdelaní pracovníci tým, že do databáz ručne vpisujú údaje z iných informačných zdrojov. Informačné systémy totiž nie sú správne nastavené tak, aby šetrili námahu a čas. Na rezortoch pritom v súčasnosti pôsobia desiatky konzultantov vrátane expertov na informačné technológie. Tí majú za úlohu zvyšovať zručnosti úradníkov a pomáhať pri prestavovaní procesov pri prechode na prepojenie registrov. "Keď však niekto poukáže na to, že efektívnejšie by bolo zmeniť informačný systém, na každom ministerstve pokrokové návrhy narazia na tvrdý odpor konzervatívneho krídla úradu," tvrdí zdroj blízky jednému z ministerstiev. Podľa odborníkov sa však pri informatizácii výrazným zmenám pracovných procesov nemožno vyhnúť, pokiaľ chceme mať elektronickú vládu ako väčšina krajín únie. "Učte našich úradníkov, zvyšujte ich zručnosti, ale nesiahajte nám na procesy, aj keď vieme, že sú neefektívne," tak podľa nemenovaného zdroja argumentujú niektorí riadiaci pracovníci slovenských ministerstiev, keď poradcovia navrhnú systémové riešenia.
Viac počítačov, menej prezamestnanosti
Práve strach zo zmeny pracovných procesov by mohol byť hlavným dôvodom, prečo sa u nás za jedenásť rokov informatizácie verejnej správy udialo tak málo. Podľa prezidentky projektu Infovek Beáty Brestenskej (ANO), informatizáciu zdržuje aj "veľký rezortizmus". Čo to znamená? Ministerstvá sa podľa Brestenskej "boja o stratu finančných vplyvov na verejné obstarávania pre informačné systémy. Centralizované nákupy im prekážajú".
Ak by začal fungovať ústredný portál verejnej správy, podstatne by to odbremenilo napríklad ľudí, ktorí na ministerstvách majú na starosti prácne vpisovanie údajov do databáz. Skúsenosti z informatizácie verejnej správy v susednom Rakúsku potvrdzujú, že v prvej fáze spustenia elektronickej vlády stratila opodstatnenie práca asi štvrtiny úradníkov a zo služby museli odísť.
Niečo podobné by sa mohlo stať aj na Slovensku. Časť uvoľnených miest by zrejme doplnili noví ľudia na nových postoch informatického charakteru. Najmä starší prepustení úradníci bez dodatočnej rekvalifikácie by sa ocitli v ťažkej pozícii na trhu práce. "Keď odídu nezamestnateľné úradníčky, je to problém, ale tomu s nevyhneme. Stále majú možnosť sa rekvalifikovať," myslí si Brestenská.
Mína pre budúce vlády
Systémové zmeny pri prechode na elektronickú komunikáciu s verejnosťou by mala sprevádzať efektívnejšia práca menšieho počtu ľudí. Brestenská, pôvodne učiteľka informatiky, si vie predstaviť, že napríklad ministerstvo školstva by po dobudovaní štátneho informačného systému vystačilo aj so stovkou pracovníkov namiesto súčasných asi 270, ak by využívalo aj niektoré externé služby. Podľa jej skúseností je množstvo úradníkov aj tak nedostatočne vyťažených. "Na ministerstve školstva vidíte niektorých ľudí celé predpoludnie čítať noviny, variť si kávu, pritom vám nevedia odpovedať na vaše otázky a pošlú vás za niekým iným. Keď sa v druhom kole vrátite, vidíte tých istých ľudí piť kávu a čítať noviny," konštatuje Brestenská.
Podľa konzultanta spoločnosti VVMZ Petra Rolného súvisí nechuť ministerstiev prijímať systémové zmeny s tým, že sú preťažené plnením množstva čiastkových úloh vyplývajúcich najmä z členstva Slovenska v únii. Myslí si, že vytvorenie elektronickej verejnej správy o niekoľko rokov je nepredstaviteľné. Označil ho za "politickú pascu pre budúcu vládu".
