BRATISLAVA - Do informačných systémov verejnej správy v posledných desiatich rokoch pritiekli miliardy korún. Napriek tomu si ľudia ďalej na vybavovanie úradných záležitostí musia často brať dovolenky.

Elektronický obchodný register, ani on-line kataster nehnuteľností zatiaľ rady na úradoch veľmi neskrátili, keďže z internetu stiahnuté výpisy sa nedajú použiť na právne úkony. Dosiaľ nefunguje ani jadro celého infosystému verejnej správy - elektronický register obyvateľstva. Ten má prepojiť matriky a vytvoriť dôveryhodnú on-line databázu rodných údajov obyvateľov.

Situácia zrejme zostane zakonzervovaná ešte niekoľko rokov: Zákon o informačných systémoch verejnej správy totiž posúva povinnosť úradov komunikovať s občanom elektronicky o ďalších päť rokov.

Prepojené registre by mali umožniť napríklad zmeniť si údaje v občianskom preukaze cez internet bez toho, aby človek musel okrem polície zmenu osobne nahlásiť aj na iných úradoch. Jasná idea však naráža na tvrdú realitu byrokratického kolosu verejnej správy.

Žonglovanie s kompetenciami

O tom, že vízia pokroku vyzerá dobre hlavne na papieri, svedčí, že vlády a informatici z ministerstiev sa vytvorením integrovaného informačného systému verejnej správy zaoberajú už jedenásť rokov. Všetko sa začalo prijatím zákona o štátnom informačnom systéme v roku 1995. Podľa neho mal Štatistický úrad posúdiť možnosti prepojenia troch hlavných registrov - registra obyvateľstva, obchodného registra a elektronického katastra nehnuteľností.

Túto kompetenciu si však začali prehadzovať jednotlivé ministerstvá medzi sebou. Podľa týždenníka Trend najmä podľa toho, ktorý minister bol pôvodným povolaním informatik. Informatizáciu verejnej správy najskôr riešilo ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií, ktoré v tom, čase viedol Gabriel Palacka. Neskôr sa jej ujal rezort školstva Milana Ftáčnika. Ten mal koncepciu predložiť do konca roka 2000, ale termín sa niekoľkokrát posúval, až do roku 2003.

Základom systému má byť register obyvateľov, teda on-line databáza údajov o každom občanovi. Na to je potrebné prepojiť cez internet matriky a odstrániť zdvojenú evidenciu rodných čísel. Podľa ministerstva vnútra je takýchto duplicitných čísel asi 20-tisíc. Vytvorenie registra mal podporiť zákon o registri obyvateľov. Vláda ho vzala na vedomie v roku 2000, no jeho prijatie sa každoročne odkladalo. Nakoniec sa stal súčasťou pripravovaného zákona o informačných systémoch verejnej správy.

Ministerstvá sa neboli schopné počas rokov napríklad dohodnúť, ktorý rezort koľko zaplatí a aké úlohy by mal ktorý riešiť. Slovensko preto v oblasti informatizácie štátnej správy vstupovalo do únie zle pripravené.

Splnomocnenec so zviazanými rukami

Ako reakciu na tlak spoločenstva vláda vlani vymenovala na post splnomocnenca pre informatizáciu spoločnosti Miroslava Kukučku. Pod gesciou ministerstva dopravy má za úlohu koordinovať zložitý spletenec úloh informatizácie. Preto v roku 2005 pripravil takzvaný Akčný plán informatizácie spoločnosti, ktorý si kládol za úlohu napríklad vytvoriť zásadný on-line register obyvateľov.

Kukučka však nemá rozhodovacie právomoci, a preto nemá ani skutočný dosah na urýchlenie prác. Napríklad vytvorenie registra riešila špeciálna medzirezortná skupina, pričom nebola schopná dospieť k jasným záverom. Vymyslieť, ako zabezpečiť zaručenú identifikáciu obyvateľov v digitálnom priestore, jej trvalo niekoľko rokov.

Kukučkov akčný plán po niekoľkých zmenách nakoniec vlani sľuboval, že v tomto roku ministerstvo vnútra asi za 130 miliónov korún on-line prepojí rodné matriky a konečne vytvorí elektronický register obyvateľstva. Vládni informatici termín jeho dokončenia podľa informácií ministerstva dopravy posunuli opäť o ďalší rok. Celý čas pritom vedia a priznávajú, že je kľúčový na vytvorenie internetovej stránky, pomocou ktorej budú môcť občania komunikovať s úradmi. Ľudia tak stále musia stávať v dlhých radoch na úradoch.

Ďalších päť rokov

Ministerstvá pri pohľade z vonku posúvajú v informatizácii dopredu len veľmi pomaly. Splnomocnenec Kukučka však opakovane informoval, že problém nevidí v peniazoch. Do počítačov a softvéru pre ministerstvá sa doteraz preinvestovali miliardy korún. Konkrétne číslo zatiaľ nikto nepovedal.

Ukončenie informatizácie úradov je napriek tomu stále neisté. Termín, keď by štátna správa mala začať naplno elektronicky komunikovať s občanmi, naznačuje len zákon o informačných systémoch verejnej správy, ktorý v súčasnosti prerokúva parlament. Do piatich rokov by podľa neho mali úrady vedieť komunikovať elektronicky, s tým, že zabezpečia rovnocennosť tlačených a elektronických dokumentov. Zákon o elektronickom podpise to už teraz dovoľuje. "Zákon by som nebrala ako konečnú inštanciu, ale vytvára reálne časové horizonty, aby elektronická vláda začala fungovať," hovorí opozičná poslankyňa Beáta Brestenská, ktorá patrí k presadzovateľom informatizácie. Výhodou je podľa nej to, že rezorty už budú musieť spolupracovať zo zákona. "Nebude to o tom, či niekto chce, alebo nechce informatizáciu," hovorí.