Parenisko je jednoduchá stavba pozostávajúca z rámu, na ktorom sú položené pareniskové okná. Známe je už 200 až 300 rokov, používa sa na dopestovanie priesad, rýchlenie zeleniny a kvetov. Umiestňuje sa vždy na slnečnom a chránenom mieste, kde je dostatok priestoru na navážanie zeminy, hnoja a na manipuláciu. V blízkosti má byť aj zdroj vody na zalievanie.

Pareniská bývajú jednostranné, ktoré sú široké 1,5 metra, orientované pozdĺžnou osou v smere východ - západ a kryté jedným radom pareniskových okien.

Dvojstranné (sedlové) pareniská sú široké 2,8 metra, sú orientované v smere sever - juh, kryté sú dvoma radmi pareniskových okien. Ich dĺžka závisí od potreby. Podľa použitého materiálu sú pareniská drevené - z drevených dosák, betónové - z betónových prefabrikátov, murované - z tehál a kombinované - z dreva a prefabrikátov.

Na vyhrievanie pareniska je najvhodnejší konský hnoj, ktorý môžeme nahradiť králičím, ovčím, kozím alebo kravským. Podľa toho, na aký účel budeme parenisko využívať, zakladáme teplé, poloteplé alebo studené parenisko.

Teplé parenisko zakladáme od konca januára do začiatku marca. Hnoj sa ukladá vo vrstve vysokej 0,5 metra. V teplom parenisku sa rýchli šalát, reďkovka, používa sa na výsev a predpestovanie skorej zeleniny.

Poloteplé parenisko zakladáme najčastejšie vtedy, keď sa teplota vonku pohybuje v rozpätí 10 až 16 stupňov. Vyhrievané je 0,25- až 0,3-metrovou vrstvou hnoja, ku ktorej môžeme pridať lístie a krátku slamu. V poloteplom parenisku pestujeme zeleninu a zeleninové priesady skorých hlúbovín, šalátu, uhoriek a rajčiakov. Semená priesad sa vysievajú buď priamo do pareniska, alebo sa priesady predpestujú v debničkách, miskách a črepníkoch, a potom sa vysádzajú do pareniska.

Pri zakladaní teplých a poloteplých parenísk sa využívajú procesy rozkladu hnoja, pri ktorých sa uvoľňuje teplo. Do teplých a poloteplých parenísk dávame len čerstvý hnoj schopný bakteriálneho rozkladu. Pred založením treba vyviezť určité množstvo zeminy.

Studené parenisko vyhrievajú slnečné lúče. Môže byť naplnené 0,15- až 0,2-metrovou vrstvou hnoja alebo lístím. Býva však aj prázdne - ide o záhony kryté pareniskovými oknami a rámami. V studenom parenisku sa dopestujú najmä priesady určené na neskoré výsadby a na rýchlenie zeleniny, najčastejšie hlávkového šalátu a karotky.

Hnoj v pareniskách musí byť starostlivo rozmiesený a postupným zošľapávaním spevnený. Ak je málo rozparený, navezie sa do pareniska a nechá sa bez konečnej úpravy. Až keď sa zahreje, urovná sa a spevní ušľapaním. Po tejto úprave sa navezie parenisková zemina. Najprv sa dáva 0,1- až 0,15-metrová vrstva nepreosiatej zeminy, na ktorú sa po pohrabaní pridá 0,1 metra preosiatej zeminy, a tá sa starostlivo urovná.

Zemina v parenisku má mať mierny sklon v smere sklonu pareniska, ale len taký, aby sa pri zálievke nesplavovala. Upravené parenisko sa prikryje oknami a nechá aspoň 2 až 3 dni zahriať. Na noc sa prikrýva slamenými rohožami, cez deň sa nechá odokryté, aby sa lepšie zohrialo. Spravidla po 3 až 4 dňoch môžeme začať s výsadbou sadeníc. Pri silných mrazoch obložíme bočné steny slamou alebo lístím. Ak parenisko nevyužívame na jesenné rýchlenie zeleniny, vyvezieme ho a použijeme na prezimovanie zeleniny, prípadne necháme cez zimu prázdne. Dno pareniska vtedy chránime pred premrznutím tak, že ho prikryjeme slamou alebo lístím.

Autor: Ing. JÁN ČERVENKA