Eva je vdova, jej muž zahynul pred ôsmimi rokmi pri autonehode. Ich dcérka mala vtedy päť rokov a otcov odchod veľmi zle znášala. Obidve toto hrozné obdobie prekonali a veľmi sa na seba naviazali. Pred vyše rokom sa Eva v práci zoznámila s jedným mužom, tiež vdovcom. Ich priateľstvo postupne prerástlo do silného vzťahu. Problémom je odmietavý až nepriateľský postoj dcéry k Evinmu priateľovi.

Internetových čiateľov sme sa opýtali: Ocitli ste sa aj vy niekedy v podobnej situácii ako Eva? Našli si vaše deti k vášmu novému partnerovi (partnerke) dobrý vzťah? Boli ste vy sami dieťaťom, ktoré si muselo hľadať cestu k nevlastnému rodičovi?

Moja mamka si desať rokov po rozvode konečne našla priateľa. Tiež sme boli na seba dosť naviazané, cítila som povinnosť pomáhať jej v domácnosti, finančne a hlavne s mojou mladšou sestrou. Bola som hrdá, že mám takú skvelú mamku, ale odkedy si našla priateľa, úplne sa to otočilo. Už takmer vôbec spolu nekomunikujeme, a ak, skončí sa to hádkou. Neviním z toho jej priateľa, je to sympaťák, ale mamka sa jednoducho zmenila, a ja neviem nájsť k nej cestu. Mám 26 rokov, svoj život, svoje vzťahy, ale s týmto sa stále neviem vyrovnať. Čo potom 13-ročné dieťa?

™

Mala som štrnásť a pol, keď sme so súrodencami pochopili, že nechceme, aby naša mama zostala sama. Jej novému partnerovi sme otvorili dvere a dodnes, aj keď už nie je jej manželom, je jediným žijúcim starým otcom mojich detí. Dôvody na nenávisť sa vždy nájdu - ale aj na lásku.

™

Príbuznej mojej kolegyne zomrel manžel, keď mal ich syn štyri mesiace. Asi po dvoch mesiacoch bola kolegyňa u nej na návšteve a našla ju vyrovnanú a usmiatu. Naoko. Keď o tom hovorili, tak sa jej zdôverila, že v noci sa vyplače do vankúša, že jej je ťažko a smutno, ale ráno vstane a musí sa usmievať, pretože čo vyrastie z jej syna, keď bude pri ňom celé dni nariekať a smútiť? Musela prekonať žiaľ kvôli synovi, musela si rozdeliť čas, kedy môže, a kedy nesmie smútiť. Poznám aj iný príbeh. Môj manžel chodil predo mnou so ženou, ktorej otec zomrel, keď mala 12 rokov. Jej matka chodila od toho dňa stále v čiernom. Nežila, prežívala. Tiež sa naviazala na dcéru viac, ako bolo zdravé, a to sa prejavilo rozpadom všetkých dcériných vzťahov. Nebola schopná začať žiť samostatne s mužom, pretože bolo nepredstaviteľné, aby sa odsťahovala od matky. A to mala už 25 rokov.

™

Mám 26-ročného syna. Naznačila som mu, že skončím so svojou samotou. Slovami súhlasil, ale mimika a gestá boli v protiklade s jeho rečou. Pritom má priateľku, a ani už spolu nebývame.

™

Som 45-ročná, osem rokov rozvedená, mám 23-ročného syna. Naše manželstvo bolo od začiatku veľmi búrlivé. Keď som od manžela schytala prvú facku, mal syn rok. Držala som ho na rukách, letela som vzduchom do steny a keďže som nechcela, aby sa udrel syn, udrela som sa ja - tak, že mávam doteraz silné bolesti hlavy. Keď som sa išla sťažovať svokrovcom, dozvedela som sa, že u nich je to normálne. Svokra mi povedala, aby som ho neprovokovala, neodvrávala a poslúchala, potom mi dá pokoj. On mi však pokoj nedal, vždy si našiel dôvod, aby si mohol udrieť, kopnúť, aby mohol zabuchnúť dvere a odísť k frajerke aj na dva dni, a ja som sa ho nemohla ani opýtať, kde bol, lebo som opäť dostala.

Takto som kvôli synovi trpela 16 rokov. Bol príliš malý na to, aby som ho obrala o otca, ktorého zbožňoval. Mňa manžel vydieral, že ak sa s ním rozvediem, syna mi zoberie a mňa "dá do blázninca, lebo mi šibe". Bála som sa, že to urobí, bol to vplyvný človek, mal všade známosti. Žila som len pre syna a medzi nami sa vyvinulo silné puto. Čím bol však syn starší, tým viac si všímal, ako sa otec ku mne správa, ako ma uráža. Raz, keď manžel opäť na mňa zaútočil, syn ma vlastným telom chránil a dostal aj on. Mal vtedy 13 rokov. Odvtedy sa odo mňa ani nepohol, keď bol otec doma. Otca znenávidel, začal sa s ním hádať, až sa to obrátilo proti mne, lebo podľa muža som syna huckala proti nemu. Raz po hádke s mužom sa ma syn opýtal - prečo sa s ním nerozvedieš, veď on ťa neľúbi? Vtedy som vedela, že prišiel vhodný čas, že už môžem podať žiadosť o rozvod, že syn s otcom nepôjde. Muž ma po doručení listu o rozvode tak zbil, že som ho prvý raz udala na polícii. Rozviedli nás na prvom pojednávaní, ale ešte dva roky sme bývali v jednom byte, lebo exmanžel sa nechcel so mnou majetkovo vysporiadať.

Mala som 37 rokov, začala som nový život a nechcela som už žiadneho muža ani vidieť. Lenže syn odrástol a ja som zrazu zostala po večeroch sama. Každý deň sa mi zdal rovnaký, chodila som len do roboty, domov a k rodičom. Prišiel Silvester, syn odišiel s partiou na chatu a mne nemal ani kto otvoriť šampanské. Preplakala som celú noc a do nového roku som si dala záväzok, že už nikdy nebudem plakať.

Po Novom roku som prišla do roboty, otvorila si internet, vošla som do zoznamky a našla si kolónku, kde sa dá s niekým len si dopisovať. Bolo tam asi 30 uchádzačov a ja som len tak náhodne klikla na jedného a oslovila ho. Ozval sa a začali sme si dopisovať, vylievala som si žiaľ na internete. Verila som, že sa s tým človekom nikdy nestretnem, takže mi to bolo jedno. Každý deň si na mňa našiel čas, vždy mal pre mňa pekné slovo, dokázal ma utešovať. Keď som si nevedala dať s niečím rady, vždy mi dobre poradil.

Takto sme si písali päť mesiacov. Raz mi navrhol, či by som nechcela prísť na malý výlet do Bratislavy. Vtedy ma prepadla panika, bála som, lebo ja som mala 41 a on 30 rokov. Ja rozvedená s dieťaťom, on slobodný s vysokoškolským titulom. Pozvanie som však prijala. Čakal ma na stanici a ja som mala pocit, že toho človeka poznám od A po Z. Potom sme si to zopakovali ešte raz, až sme zistili, že cítime k sebe viac ako priateľstvo. Začal ku mne chodiť, bol pozorný, milý, začal si získavať aj syna. Ten bol rád, že už nie som sama. Dnes sú môj syn a môj priateľ tí najlepší priatelia. Sme spolu 4 roky a klape nám to. Syn mi nikdy nevyčítal, že som si niekoho našla, skôr naopak, je rád, že nezostanem sama.

™

Osemročnému spolužiakovi mojej dcéry zomrela v októbri náhle pri autonehode mama. Mesiac nechodil do školy a keď som s dcérou hovorila, ako sa má k nemu správať, tak som sa dozvedela, že chlapček jej povedal: Po čase budem mať novú mamu. Obdivujem jeho otca, chce to veľkú silu dodať dieťaťu nádej a optimizmus, keď sa samému nechce žiť.