Ústavný súd o ňom včera rokoval už druhý raz, ale zasadnutie odročil na 26. apríla, keď vyhlási rozhodnutie.

Plénum Ústavného súdu včera akceptovalo doplňujúci návrh predsedu ústavnoprávneho výboru parlamentu Jána Drgonca, ktorý zastupuje skupinu 31 poslancov, na rozšírenie podania o nesúlad ďalšieho ustanovenia zákona s ústavou.

Podľa sudcu spravodajcu Alexandra Bröstla ďalšie verejné pojednávanie už nie je potrebné.

Zákon o preukazovaní majetku je podľa sťažovateľov v rozpore s ôsmimi článkami ústavy. "Sme za to, aby sa preukazoval pôvod majetku, ale výlučne ústavnými prostriedkami," povedala Katarína Tóthová, ktorá zastupuje skupinu 32 poslancov.

Podľa nej zákon ohrozuje okrem iného vlastnícke práva občanov a ďalšie osobné slobody, v konečnom dôsledku aj princíp právneho štátu garantovaný ústavou.

Problém vidí najmä v prenesení dôkazného bremena na občana a v retroaktivite zákona.

Podľa exministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ktorý na pojednávaní zastupoval parlament, by malo byť v záujme právneho štátu, aby bol človeku odobratý majetok, ktorý získal z nelegálneho príjmu.

"Otázka je, akým prostriedkom docieliť prepadnutie takto získaného majetku. Na to môžu byť rôzne názory. My si myslíme, že kritériá ústavnosti sme dodržali," hovorí Lipšic.

Odmieta tvrdenia, že zákon je retroaktívny: "Konanie, ktoré bolo v minulosti zákonné, nekvalifikujeme ako nezákonné. To by bola pravá retroaktivita. My chceme dosiahnuť, aby majetok, ktorý bol získaný nelegálne, podliehal sankcii prepadnutia."

MIKULÁŠ JESENSKÝ

Zákon o preukazovaní pôvodu majetku

Zákon predložil do parlamentu minister spravodlivosti Daniel Lipšic. V druhom čítaní v rámci pozmeňujúcich návrhov predložili poslanci Smeru Róbert Fico, Róbert Madej a Róbert Kaliňák de facto nový návrh.

Parlament ho schválil 23. júna 2005, platnosť nadobudol 1. septembra. Návrh zákona podporilo 114 zo 144 prítomných poslancov, traja boli proti, 25 sa zdržalo a dvaja nehlasovali.

Účelom zákona je upraviť podmienky a postup verejnej moci pri odnímaní majetku fyzickým a právnickým osobám, o ktorých súd rozhodol, že ho získali z nelegálnych príjmov.

Na Ústavnom súde zákon napadla skupina 31 poslancov zastúpená predsedom ústavnoprávneho výboru Národnej rady Jánom Drgoncom (nezávislý) a neskôr aj skupina 32 poslancov, ktorú zastupuje poslankyňa Katarína Tóthová (HZDS).

Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona 6. októbra, pretože podľa jeho názoru mohol ohroziť základné práva a slobody a princípy právneho štátu. Prvé verejné pojednávanie pléna, ktoré posudzuje súlad zákona s ústavou, bolo 19. januára.

(sen)