Za neúspešným atentátom na pápeža Jána Pavla II. spred 25 rokov bol s najväčšou pravdepodobnosťou Sovietsky zväz. Roky sa o tom špekulovalo a teraz to tvrdí správa talianskej parlamentnej vyšetrovacej komisie.

"Táto komisia verí, bez akýchkoľvek vážnejších pochybností, že vedenie Sovietskeho zväzu sa chopilo iniciatívy zlikvidovať pápeža Jána Pavla II.," píše sa v správe, ktorú dostala k dispozícii agentúra Reuters necelý týždeň pred jej oficiálnym zverejnením.

Podľa správy, ktorú svetovým agentúram poskytol šéf komisie Paolo Guzzanti, sa sovietska nomenklatúra s objednávkou vraždy na pápeža obrátila na vojenskú tajnú službu (GRU). Špekulácie o takzvanej bulharskej stope, podľa ktorej sa na atentáte podieľala aj bulharská tajná služba, pravdepodobne slúžili len na odpútanie pozornosti od objednávateľa atentátu - Moskvy.

Súčasťou novej parlamentnej správy je aj fotografia z Námestia sv. Petra, na ktorej je atentátnik spolu s podozrivým bulharským občanom, ktorý tvrdil, že v tom čase bol vo svojej kancelárii v Ríme.

Ján Pavol II. prežil pokus o atentát 13. mája 1981 na Námestí sv. Petra so šťastím. Výstrely tureckého atentátnika Mehmeta Aliho Agcu minuli životne dôležité orgány. Napriek tomu, že Agcu hneď na mieste zadržali a krátko nato aj odsúdili na doživotie, doteraz sa nepodarilo preukázať kto a prečo chcel pápeža zabiť. Jeho zmätočné výpovede, v ktorých sa napríklad označoval za mesiáša, motívy atentátu veľmi neobjasnili.

Agcu podľa všetkého najala jedna z tajných služieb bývalého sovietskeho bloku. V súčasnosti si odpykáva trest v tureckej väznici za vraždu novinára, ktorú spáchal ešte pred atentátom vo Vatikáne. Na začiatku roka ho na niekoľko dní predčasne prepustili, po odvolaní tureckého ministra spravodlivosti ho však znovu uväznili. Trest mu vyprší v roku 2010.

Od začiatku sa však najviac špekulovalo, že na smrti Jána Pavla II. mala najväčší záujem vtedajšia sovietska moc, ktorá sa obávala vplyvu poľského pápeža v komunistických krajinách východnej Európy. Bývalý krakovský kardinál neskrýval svoje sympatie s poľským hnutím Solidarita, ktoré zohralo významu rolu pri kolapse komunistickej moci v Európe.

Podľa senátora Guzzantiho z Berlusconiho strany Forza Italia sa rozhodli prípad vyšetriť znovu po vydaní poslednej knihy Jána Pavla II., v ktorej napísal presvedčenie, že atentát určite neuskutočnil Agca z vlastnej iniciatívy, ale konal na niečí pokyn. Poslanci podľa neho vypočuli viacerých vyšetrovateľov, ktorí mali čo do činenia so zločinmi studenej vojny a inšpirovali sa aj archívom bývalého majora KGB Vasila Mitrochina, ktorý na konci studenej vojny ušiel z Moskvy do Londýna.

(rek)