Ruského prezidenta Vladimira Putina v Prahe prijali o menej srdečne než v Budapešti. Aj tu sa ho však snažili potešiť. Jeho český partner Václav Klaus mu ponúkol, že môžu rokovať v ruštine. Putin to označil za poctu.

Podobne ako v Maďarsku sa ani v Prahe od návštevy neočakával podpis žiadnych významných dohôd. Jej hlavným cieľom je ukázať akúsi normalizáciu vzájomných vzťahov 15 rokov od pádu komunizmu a vymanenia sa stredoeurópskych krajín z područia Moskvy. Podobne ako v Budapešti aj v Prahe Putin priznal morálnu zodpovednosť Ruska za potlačenie demokratizačných snáh v rokoch 1956, respektíve 1968. Odmietol však, že by dnešné Rusko nieslo právnu zodpovednosť za činy Sovietskeho zväzu.

Prahe aj Budapešti ide v prvom rade o to, aby sa aj v budúcnosti mohli spoľahnúť na bezproblémové zásielky ruskej ropy a plynu. Prípadne vo väčšom množstve vyvážať do Ruska, aby vyrovnali výrazný deficit vzájomného obchodu, ktorý vzniká práve pre odber energetických surovín. Moskva si naopak chce zabezpečiť dlhodobých zákazníkov a zabrániť, aby pre neistotu ruských dodávok hľadali iné zdroje.

V tom narazili pri súčasnej českej vláde na ochotného partnera. Český minister priemyslu a obchodu má s ruským partnerom rokovať o "otočení" ropovodu Ingolstadt, ktorý vybudovali v deväťdesiatych rokoch do Čiech zo západu práve na zníženie závislosti Česka od ruských dodávok. Podľa návrhu by sa prebudoval na tranzitný ropovod prenášajúci ruskú ropu do západnej Európy. Česko by tak podľa ministerstva zarobilo na tranzitných poplatkoch.

Odborníci však varujú, že sa takto zohľadňuje iba krátkodobý zisk na úkor dlhodobých cieľov. "Ministerstvo neuvažuje strategicky. Česká republika by sa mala skôr usilovať o maximálnu diverzifikáciu zdrojov," povedal internetovým novinám aktualne.cz Petr Kratochvíl z Ústavu medzinárodných vzťahov.

Obchodu ustúpilo všetko ostatné. Putina v Prahe privítal otvorený list svetových osobností na čele s exprezidentom Václavom Havlom. Kritizujú hlavne politiku Moskvy v Čečensku.

S kritikou Putina okrem toho vystúpili senátor Jaromír Štětina a mimoparlamentná strana Zelených, ku ktorým sa postupne pridali ďalšie občianske združenia. Českých politikov rokujúcich s Putinom vyzvali, aby mu pripomenuli aj ľudské práva. Štětina dokonca vyhlásil, že opustí budovu Senátu, ak tam Putin príde.

České ľudskoprávne organizácie však inak proti Putinovi aktívnejšie nevystúpili, vraj majú inú prácu. "Naša pobočka bohužiaľ nestačí žiadnu akciu pripraviť," povedala pre internetové noviny aktualne.cz hovorkyňa pražskej Amnesty International Eva Dobrovolná.

Lepšie nedopadli ani ich maďarskí kolegovia, ktorí sa snažili byť aktívnejší. Budapeštianska pobočka Amnesty v pondelok požiadala v otvorenom liste premiéra Ferenca Gyurcsánya, aby sa u Putina zastal ich kolegov v Rusku, vystavených šikanovaniu úradov. Dopredu však povedali, že neveria, že by ich Gyurcsány poslúchol.

Ešte viac ich rozladilo, že im maďarské úrady nedovolili demonštrovať v nimi vybraných priestoroch a namiesto toho ich odsunuli ďaleko od trasy ruskej delegácie. Navyše ich požiadali, aby sa aj tu vyskytovalo najviac po desať ľudí. O činnosti občianskych organizácií v Maďarsku nakoniec svojho ruského hosťa krátko informoval iba prezident László Sólyom.