Chvála Francúza Killyho, ktorý v Grenobli 1968 vyhral všetky tri zjazdárske disciplíny, Turínčanov pohladkala. Pravda, Francúz má blízko k talianskemu naturelu, ťažko ho rozčúli nejaký meškajúci autobus. Má rád pekné, vášnivé i trochu neporiadne veci.

Naopak, Nemcov meškajúce autobusy vytočia do nepríčetna - poriadok musí byť. Milujú presnosť, čistotu, veľkolepé pochodové slávnosti. Pod vášňou si rozhodne predstavujú niečo iné než ľahtikárski Taliani a Francúzi.

Turín zorganizoval dobré hry. Iste nie skvelé. Ako v každej juhoeurópskej krajine stihol všetko na poslednú chvíľu. Pripravil dva ceremoniály s eleganciou, tvorivosťou, nápadmi divokej vášne i krásnym závanom talianskej lyriky. Hry azda najlepšie vystihla záverečná slávnosť. Choreografia čerpala z chýrneho Felliniho filmu Sladký život. Majster ho založil na bláznovstvách a absurdite, ale stvoril geniálne dielo. Aj pre neprajníkov štýlu "dolce vita" bol minimálne zaujímavý.

Nostalgické spomienky:

Lillehammer a Nagano

Celý športový svet sa opäť nostalgicky vracia k senzačnej lillehammerskej olympiáde '94, prípadne k hrám v Nagane. Má pravdu. Ale v takom prípade by skutočne mohli usporadúvať, jedno či letné alebo zimné olympiády, vo veľmi úzkom okruhu krajín. V zime v Škandinávii, najmä v Nórsku, kde lyžuje a korčuľuje celý národ. Navyše, je bohaté a má skvelé prírodné podmienky. Platí to aj o supertechnickom Japonsku, hoci tam iste každý nelyžuje a nekorčuľuje. Ale všetkých Japoncov zaujímajú nové veci, teda aj hokej, biatlon a viacero mladých zimných športov.

Times:

Taliani časový sklz nedobehli

Turín je futbalovým mestom ako napríklad Sao Paulo či Barcelona. Nám sa zdá nepochopiteľné, že tribúny sú prázdne, keď štafeta domácich lyžiarov beží po zlato, a v tom istom čase davy tifosi putujú na Delle Alpi, kde hrá Juventus. Pre nás je nepredstaviteľné, že český stredopoliar "starej dámy" Pavel Nedvěd je nielen v Turíne, za ktorý hrá, ale v celom Taliansku oveľa populárnejší ako čerstvý dvojnásobný rýchlokorčuliarsky olympijský šampión v azúrovom Enrico Fabris. V hľadisku mal zopár priaznivcov proti holandskej zdrvujúcej presile.

Vplyvný britský denník Times považuje za hlavný turínsky poznatok: mesto musí byť pripravené dávno pred začiatkom hier. Upozorňuje Londýčnov, organizátorov OH 2012, aby neurobili takú chybu ako Turínčania. Vraj Taliani časový sklz nedobehli. Ale argumentujú jediným - ani zďaleka nepredali všetky vstupenky. Nepredali ich však ani na futbalových MS 1990. Na stretnutia outsiderov či menej významné vyraďovacie stretnutia, najmä keď je už rozhodnuté, Taliana nedostaneš.

Aj Slováci kritizovali

"Poplakali" si aj Slováci. "V dedine v Bardonecchii sme boli úplne odrezaní od olympijského diania. Za takmer mesiac, čo sme tu boli, sme sa jediný raz dostali do Turína na hokejový zápas našich s Kazachstanom. Mne zostanú v pamäti len nekonečné presuny z dediny do San Sicaria na tréningy a cesta späť. To je teda olympiáda! Žiadny zážitok, úplné prázdno," posťažovala sa po poslednej súťaži tesne pred odchodom na Slovensko biatlonistka Soňa Mihoková, ktorá štartovala na štvrtých ZOH.

"Zo Sestriere som sa nedostal vôbec nikam. Ak som sa chcel sústrediť na vlastné súťaže, nemohol som si dovoliť ísť sa napríklad pozrieť do Turína, zabil by som pol dňa. Hrozil som sa tej nekonečnej cesty," pridal svoj hlas bežec na lyžiach Martin Bajčičák.

Pripomíname, že v Salt Lake City pred štyrmi rokmi boli lyžiarske športoviská tiež sto kilometrov od centra. Samozrejme, v USA sa jazdí na širokých cestách. Ale kde v Európe sú podobné?

Šance Európy sa stenčujú

Veľkomestá starého kontinetu, okrem ruských, začínajú byť pre olympijské hry, v leti či zime, pritesné. Na Atény tlačili ako na Turín - nestihnete. Napokon obe dejiská stihli, zvládli, mali čaro kultúrneho dedičstva krajín, ktoré dali svetu veľmi veľa. Turín bol, napokon, zatiaľ najväčším mestom, ktoré usporiadalo ZOH. Nie je však situovaný priamo pod alpskými štítmi, tie sú však neďaleko. Zasnívajme si trebárs o olympiáde v Tatrách. Tiež by musela byť na teritóriu minimálne od Liptovského Mikuláša po Spišskú Novú Ves.

Konzervatívny nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung sa správne zameral na hľadanie podstaty súčasných olympiád. "Kamery bežia, šou sa začína. Milióny divákov videli festival, ktorého virtuálna hodnota sa vôbec nechcela priblížiť k realite. Vyznať sa v tomto umelom svete je čoraz ťažšie."

A tu niekde je kameň úrazu dnešných olympiád.

PETER FUKATSCH

"Medzinárodný olympijský výbor je s hrami veľmi spokojný. Infraštruktúra športovísk bola pravdepodobne najlepšia zo všetkých doterajších olympiád. Pretekári boli šťastní, hry ich uspokojili." Šéf svetového olympizmu Belgičan Jacgues Rogge po turínskych hrách.

"Nepamätám si také kvalitné olympijské hry. Všetko sme tu robili pre športovcov. Oni sú tí najdôležitejší ľudia a oni sami boli spokojní. Podmienky pre lyžiarov na horách boli jedny z najlepších na doterajších olympiádach. Boli to hry srdca, tepla a úsmevu."

Člen MOV Jean Claude Killy, trojnásobný olympijský víťaz v zjazdovom lyžovaní

na ZOH 1968, šéf organizačného výboru zimných hier v Albertville 1992.

"Turínske hry prieniesli dopravný chaos, tribúny na mnohých športoviskách boli z troch štvrtín prázdne. Duch typický pre olympiádu chýbal, hoci slogan znel: Tu žije vášeň. Vo vzdialených horských športoviskách bola olympiáda doslova neviditeľná."

Nemecký denník Neue Westfälische.