|
Strieborný Radoslav Židek Žilinčan získal striebornú medailu v disciplíne snoubordkros, pre Slovensko premiérovú na zimných olympijských hrách v samostatnej ére. |
Pri zmienke o možnej prvej medaile zo zimných olympijských hier pre Slovensko (od roku 1993) sa "pod fúzy" usmial: "Skutočne pekný sen." Potom však medzi rečou pripustil: "Najkrajšie veci sa pritrafia, keď ich nečakáte." Stalo sa!
Zlý začiatok, senzačný koniec
Žilinčan Radoslav Židek vybojoval striebro v novej, veľmi príťažlivej disciplíne - snoubordkrosse. V čestnom športe, v ktorom sa nedá nič oklamať. V kvalifikácii síce pokazil prvú jazdu, v druhej si s prehľadom vybojoval postup medzi najlepších tridsaťdva. Vtedy idú jazdci po jednom, potom si to štvorica rozdáva naostro vo vyraďovacích jazdách, dvaja postupujú.
Slovák vyhral šestnásť-, osem-, štvrť- i semifinále. Aj v jazde o medaily viedol do polovice trate. Urobil jedinú chybičku. V jednej zo zákrut ho vynieslo, Američan Wescott sa zvnútra dostal pred neho. Židek doťahoval, v cieli mu chýbalo azda tridsať centimetrov.
Zverenec našej priekopníčky tohto športu Jany Šeďovej súťažil, a zvíťazil, striebro zaň možno považovať, v súlade s našou poverou - zlý začiatok, dobrý koniec.
Gitara, džudo, lukostreľba,
napokon snoubord
Rado sa dostal k snoubordu kľukato. Skúšal všeličo. Jeho mama Anna Žideková priblížila cestu: "Rado bol vždy zlaté dieťa, vysmiaty od ucha k uchu. Je typ, ktorý potrebuje motiváciu a inšpiráciu od druhého človeka. A potom adrenalín. Štyri roky sa venoval gitare, keď mu odišla učiteľka, skončil. Dva roky robil džudo, keď sa jeho tréner vybral do Ameriky, prestal. Spolu s bratom sa dal na lukostreľbu, stal sa dvojnásobným juniorským majstrom Európy. Potom sa vrhol na motorku - enduro. Vraj sa bude len voziť po lese. Hneď si zlomil kľúčnu kosť, chceli sme mu to zakázať.
V detstve začínal na lyžiach. V Petroviciach pri Bytči. Keď mal desať, zlomil si nohu. Nevedel doma obsedieť, tak aj so sadrou na ľavej nohe sa druhou zdravou postavil na jednu lyžu. Potom mu manžel z bytčianskej fabriky Súľov priniesol snoubord a na lyže sa už nevrátil."
Striebornú medailu oslavoval Rado s pohárom obľúbeného červeného v turínskom Slovenskom olympijskom dome. Na úvod osláv sa rozlievalo šampanské, no Židekovi viac chutí červené. "Aj som si nejaké kúpil na izbu. Majú tu výborné chianti," odporúčal.
"Keby som pred dvoma dňami nelistoval knižku o slovenských olympionikoch, tak mi to ani nedôjde. Voľajako som pozabudol, že tí ostatní Slováci ju získali ešte vo farbách Československa," hovoril Rado a rukou si pohládzal obrovskú striebornú medailu na hrudi. Fotky striebra so Židekom mali cenu zlata. V tenisovom klube pri brehu rieky Pád, ktorý dočasne slúžil na stretávanie Slovákov, ju chcel každý. Rado, chlap ako šitý do veselej partie, sa usmieval. Aj si zapózoval: "Patrí sa, cítim sa ako špičková modelka alebo čerstvý držiteľ Oscara." A potom pre seba, ale počuteľne: "Alebo ako pajác."
Rado bol na roztrhanie. "Vodia ma bez prestávky z jedného miesta na druhé. Ešte som sa ani nestihol osprchovať," posťažoval si.
Rodný svah má vo Vrátnej
Radov rodný svah je vo Vrátnej. Ešte si matne pamätá nápisy pri vlekoch: "Vstup so snoubordom zakázaný! "Moja prvá ,doska' stála tritisícpäťsto korún. Teraz mám šesť na mieru, každá vyjde na sedemsto eur. Súťažím od roku dvetisíc, Svetový pohár jazdím posledné tri sezóny. Snoubordkros som spočiatku vôbec nechcel jazdiť, zdal sa mi nebezpečný. Ale potom ma prehovorili. Nemohol som vedieť, ako krásne to v Taliansku vyvrcholí," tvrdil 24-ročný snoubordista ŠKP Štrbské Pleso.
(pf, rh)
Slováci so zimnými
olympijskými medailami
ZLATO
ONDREJ NEPELA (krasokorčuľovanie): Sapporo 1972
STRIEBRO A DVA BRONZY
VLADIMÍR DZURILLA (hokej): striebro Grenoble 1968, bronz Innsbruck 1964 a Sapporo 1972
STRIEBRO A BRONZ
JOZEF GOLONKA (hokej): striebro Grenoble 1968, bronz Innsbruck 1964
IGOR LIBA (hokej): striebro Sarajevo 1984, bronz Albertville 1992
STRIEBRO
LADISLAV TROJÁK (hokej): St. Moritz 1948
KAROL DIVÍN (krasokorčuľovanie): Squaw Valley 1960
GABRIELA SVOBODOVÁ-SEKAJOVÁ (beh na lyžiach): Sarajevo 1984 členka štafety 4 x 5 km
VINCENT LUKÁČ (hokej): Sarajevo 1984
DUŠAN PAŠEK (hokej): Sarajevo 1984
DÁRIUS RUSNÁK (hokej): Sarajevo 1984
RADOSLAV ŽIDEK (snoubordkros): Turín 2006
BRONZ
FRANTIŠEK GREGOR (hokej): Innsbruck 1964
RUDOLF TAJCNÁR (hokej): Sapporo 1972
JOZEF SABOVČÍK (krasokorčuľovanie): Sarajevo 1984
RÓBERT ŠVEHLA (hokej): Albertville 1992
PETER VESELOVSKÝ (hokej): Albertville 1992
JAROMÍR DRAGAN (hokej): Albertville 1992
| Turínske medaily 1. | Nemecko | 11 | 12 | 6 |
| 2. | USA | 9 | 9 | 7 |
| 3. | Rakúsko | 9 | 7 | 7 |
| 4. | Rusko | 8 | 6 | 8 |
| 5. | Kanada | 7 | 10 | 7 |
| 6. | Švédsko | 7 | 2 | 5 |
| 7. | Kórejská rep. | 6 | 3 | 2 |
| 8. | Švajčiarsko | 5 | 4 | 5 |
| 9. | Taliansko | 5 | 6 | |
| 10. | Francúzsko | 3 | 2 | 4 |
| Holandsko | 3 | 2 | 4 | |
| 12. | Estónsko | 3 | ||
| 13. | Nórsko | 2 | 8 | 9 |
| 14. | Čína | 2 | 4 | 5 |
| 15. | Česko | 1 | 2 | 1 |
| 16. | Chorvátsko | 1 | 2 | |
| 17. | Austrália | 1 | 1 | |
| 18. | Japonsko | 1 | ||
| 19. | Fínsko | 6 | 3 | |
| 20. | Poľsko | 1 | 1 | |
| 21. | Bulharsko | 1 | ||
| Slovensko | 1 |
V. Británia 0 1 0
| 22. | Ukrajina | 2 | ||
| 23. | Lotyšsko | 1 |
Vizitka Radoslava Žideka
Narodený: 15. októbra 1981 v Žiline
Výška, váha: 186 cm / 82 kg
Klub: ŠKP Štrbské Pleso, materský klub Žilinský športový klub
Trénerka: Jana Šeďová
Disciplíny: snoubordkros, paralelný slalom
Najväčšie úspechy: 2. miesto v snoubordkrose na ZOH 2006, 11. miesto na MS 2005 (Whistler/Kan.), 5. miesto na pretekoch Svetového pohára (december 2004 - Nassfeld/Rak.), september 2005 - Valle Nevado/Čile), 6. SP (marec 2005 - Tandadalen/Švéd.).
