Počas fašiangov sa Slováci vo veľkom zabávali a ich veselicu ukončí až Popolcová streda, ktorá dostala aj názov škaredá. Pre súčasného Slováka sú symbolom fašiangov plesy a rôzne bály v maskách, ktoré nadväzujú na tradície pohanských zvykov.

"Popolcová streda je deň, ktorým sa začína obdobie veľkonočného pôstu a začína sa 40 dní pred Veľkou nocou. Na Popolcovú stredu sa končili všetky zábavy a museli sa umyť hrnce a všetok riad od mastných jedál," hovorí etnologička Katarína Koštialová. Na Popolcovú stredu ľudia preoblečení za rôzne zvieracie alebo komické masky robili obchôdzky okolo domov. Tancovali špeciálne obradné tance.

Na Slovensku sa nielen oslavovalo, ale aj hodovalo a pilo. "V niektorých oblastiach sa ľudia so zábavou lúčili už v utorok o polnoci, inde v stredu na obed. Stalo sa zvykom pochovávať basu alebo iné hudobné nástroje, čo symbolizovalo koniec muziky, koniec zábavy," dodala etnologička.

Katolícki farári tvrdia, že cez Popolcovú stredu bývajú na ich omšiach plné kostoly, aj keď v tento deň formálne veriaci do kostola ísť nemusia. Pripúšťajú, že účasť je nižšia, než bola pred niekoľkými rokmi. "Boom bol v porevolučných rokoch," povedal katolícky kňaz Andrej Legutký z Važca pri Liptovskom Mikuláši.

Obrady sa v jednotlivých cirkvách líšia. Katolíci sú zvyknutí chodiť do kostola, kde im farár urobí popolom na čelo kríž. U evanjelikov sú pravidlá pôstu voľnejšie. "Evanjelická cirkev kladie dôraz na vnútorný pôst," povedal generálny tajomník Ekumenickej rady cirkvi Ondrej Prostredník. (čtk)

Maškary vykrútili celú radnicu, o polnoci zaplakaliV uliciach Žiaru nad Hronom je posledný deň fašiangov pred Popolcovou stredou dávnou tradíciou. Do pochovania basy ostáva pár hodín a ľudia využívajú všetky možnosti, aby sa ešte mohli zabaviť.

Mestské kultúrne centrum sa mení cez poludnie na veľkú prezliekáreň. Chlapi z ľudovej hudby Sekera ladia nástroje, dievčatá z folklórneho súboru Hron precvičujú kroky, pribúda maska za maskou. Najviac smiechu zožne Slameňák, ktorý je v Žiari obdobou známeho ľudového Turoňa. Snaží sa folkloristky vybozkávať cez hrubú vrecovinu. Všetci sa mu smejú, že si ju nasadil pre vtáčiu chrípku.

Sprievod maškár a hudobníkov vyráža do ulíc a neunikne mu nik. Ťahajú ľudí do tanca, Slameňák vypláca ženy veľkou drevenou varechou, maškary vojdú aj do obchodov a plašia zákazníkov. V tento deň to nikomu neprekáža. Sprievod neobíde ani mestskú radnicu, kde ich už dobrú chvíľu vyzerajú radní páni z okna. Tiež musia do kola.

Zábava pokračuje pod taktovkou herca Michala Dočolomanského až do polnoci, keď musí ustať. Namiesto veselej hudby zaznejú balady, kvília plačky, pohrebný sprievod sa uberá miestnosťou. Ľudia idú pochovať nielen basu, ale aj radosť a veselosť, aby na seba vzali bremeno pôstu. (eta)