Už si ani nespomínam, kedy som bol naposledy po dočítaní nejakej knihy znechutený. Iste, niektoré sa mi páčili viac, iné zasa menej, no nikdy som celkom nerozumel ľuďom, ktorí sa rozhodli zviesť verejný boj proti literárnemu dielu. Ako príklad skvelo poslúži veľúspešná séria kníh o Harrym Potterovi, ktorá si našla mnoho oddaných fanúšikov a nemenej zarytých odporcov.Všetci do jedného však akoby zabúdali, že predmet ich sporu nie je ničím iným ako neškodnou novodobou rozprávkou. Na vlne záujmu o literatúru pre deti a mládež sa rozhodol zviesť svoj boj aj mne doteraz neznámy autor Eoin Colfer. Jeho „Harry Potter“ sa volá Artemis Fowl a podľa hlavného hrdinu je zároveň nazvaná celá kniha. Komu je určená, hneď prezradí žiarivá obálka vábiaca zrak i detskú dušu a aby napriek tomu žiaden rodič nezostal na pochybách, či svojej ratolesti túto literárnu kratochvíľu dopriať, na zadej časti prebalu stojí: „Úspešný príbeh Harryho Pottera, čarodejníckeho učňa, ktorý si získal srdcia malých i veľkých čitateľov na celom svete, dostáva konkurenciu...“
Takto patrične povzbudený som sa aj ja rozhodol pozrieť na zuby knižnému koníkovi zo stajne vydavateľstva Ikar. Ako som už naznačil v úvode, po dočítaní som zostal zhrozený. A to aj napriek tomu, že som sám seba vždy považoval za veľmi liberálneho človeka. Posúďte sami, tu je príbeh :
Artemisovi Fowlovi sa podarí z rúk škriatka závislého od alkoholu získať ich tajnú knihu, za pomoci ktorej jedného z nich unesie. Po tom, čo Artemis začne škriatkov vydierať, sa strhne v jeho rodinnom sídle krutý boj. Artemis požaduje výkupné a medzi neho a jeho cieľ sa nič nesmie postaviť. Nakoniec v pochybnej pointe získa vytúžené zlato.
Doteraz základom každej rozpávky bolo to, že zlo je na konci porazené a dobro víťazí. Koho v tejto knihe však možno pokladať za dobrého? Škriatkovia sú napospol nechutné, zvrátené a sebecké stvorenia, ktoré trpia neuveriteľnou vzájomnou neznášanlivosťou. Artemis Fowl svoj charakter prezentuje vyhláseniami: „Nemôžem si dovoliť žiadne emócie, zlato je dôležitejšie“ a po tom, čo jeho jediný priateľ takmer zahynul, povie: „Nerátal som s tým, ale na celkovom pláne to nič nemení.“ Zostáva sa len zmieriť s tým, že zlo si vyrovnáva svoju nepriaznivú doterajšiu bilanciu.
Možno teraz namietnete, že by to nebola prvá kniha, ktorej hlavnou postavou je zlodej, dôležitý je však fakt, že Artemis Fowl má dvanásť rokov. Lenže to nie je všetko, kniha sa len tak hemží násilnými scénami a viacerými pasážami pripomínajúcimi diela z obdobia naturalizmu. Skúste si vytvoriť názor podľa nasledujúcej ukážky :
„Stláčal kohútik tak rýchlo, ako to mechanizmus Sig Saueru dovoľoval. Dve guľky do hrude a tri medzi oči, tak si to naplánoval. Stihol vypáliť guľky do hrude, ale kým mohol dokončiť plán, troll zasiahol. Zaútočil smrtiacimi klami, ktorými zospodu prelomil Butlerovu ochranu. Silno mu zovrel trup a rozpáral spevnenú blúzu, ako keď britva prereže ryžový papier.
Len čo sa mu ozúbkované kly zaborili do hrude, Butlera premkol chlad a pocítil bolesť. Hneď mu bolo jasné, že je to smrteľné zranenie. Nevládal dýchať. Z prepichnutých pľúc striekala krv a zafarbila trollovi srsť. Človek s takou veľkou stratou krvi nemôže prežiť. Bolesť však takmer okamžite vystriedalo čudné opojenie. Zrejme nejaký prirodzený znecitlivujúci prostriedok, ktorý mu troll vstrekol kanálikmi v kloch. Nebezpečnejší než najúčinnejší jed. O pár sekúnd sa Butler nielenže prestane vzpierať, ale odíde na večnosť rozchichotaný.
Komorník bojoval proti narkotiku a zúrivo sa zmietal v trollovom zovretí, ale všetko bolo márne. Jeho odpor sa skončil skôr, než sa začal. Troll zachrochtal a prehodil si bezvládne telo cez hlavu. Butlerova mohutná telesná schránka narazila do steny rýchlosťou, akú by nevydržali nijaké ľudské kosti. V tehlovom múre sa od dlážky po až povalu zjavila dlhá prasklina. Nevydržala ani Butlerova chrbtica. Aj keby od toľkej straty krvi nezomrel, zostal by úplne paralyzovaný.“
Viem si túto scénu predstaviť v béčkovom americkom filme, avšak vysielanom po 22. hodine. No ani zvyšok knihy by neobstál pred cenzúrou, tu je však podávaný ako príbeh pre deti a tvári sa neškodne. Vďaka súťažiam a odkazom na ďalšie diely je evidentný záujem vydavateľov vybudovať ďalší knižný kult. Pevne verím a dúfam, že sa to nepodarí.
Ak by ste si chceli prečítať rozprávku plnú zaujímavých a hravých nápadov, siahnite po Harrym Potterovi. Ak by ste chceli čítať vynikajúcu fantastickú knihu, môžem vám odporúčať Pána Prsteňov. Ak sa však chcete dať znechutiť – je tu Artemis Fowl.
Autor: – MIK –
