minulosti?

Z informácie generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva Jozefa Gönczöla však vyplýva, že podobne sa postupovalo aj v minulosti, keď platil starý zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov č. 239/2001. Ten ustanovil, napríklad, pokutu za nesplnenie oznamovacej povinnosti vo výške 100-tisíc korún. Zákon bol následne novelizovaný zákonom č. 642/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2003.

Touto novelou sa znížila výška pokuty za nesplnenie oznamovacej povinnosti zo 100-tisíc na päťtisíc korún, pričom podľa prechodného ustanovenia sa konanie o uložení pokuty právoplatne neukončené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončilo podľa ustanovení tohto zákona," povedal Gönczöl.

Ústavnosť navrhovanej retroaktivity bráni aj ministerstvo financií. "Retroaktivita v trestnom práve môže byť v niektorých prípadoch prospešná a je zakotvená v ústave v čl. 50 ods. 6. Podľa názoru ústavných právnikov sa táto zásada vzťahuje na všetky delikty v oblasti verejného práva," povedal hovorca ministerstva financií Peter Papanek.

Podľa neho táto zásada pokrýva tak pôsobnosť Trestného zákona, ako aj zákona o priestupkoch vrátane osobitných zákonov, ktoré obsahujú sankcie za porušenie povinnosti vo vzťahoch chránených správnym právom vrátane daňového práva.

Príslušný ústavný článok hovorí, že "trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie."

Podľa názoru právnika Pavla Cvika je možné príklad trestného práva použiť aj na iné právne odvetvia. "Nevidím ústavný problém v tom, že by sa znížená sankcia uplatnila aj so spätnou účinnosťou." Keďže sa však konania proti Slovnaftu nezačali, otázka spätného uplatnenia sankcie nie je momentálne dôležitá.