Školské osnovy sa obmedzujú na konštatovanie, že tento významný fyziológ objavil podmienený reflex a v

roku 1904 získal Nobelovu cenu. Sovietske komunistické školstvo i jeho donedávna socialistická odnož ho prezentovali ako odosobneného génia, vedca slúžiaceho sovietskej vlasti a neúnavného experimentátora, ktorý zistil, že keď po zazvonení dá psovi maškrtu, za niekoľko dní bude pes reagovať na rovnaký zvuk slintaním i bez maškrty. Ako to znie banálne. A pritom tomuto jednoduchému zisteniu zasvätil Pavlov podstatnú časť svojho života. Zomrel pred 70 rokmi - 27. februára 1936.

Pavlov sa narodil v dobrý čas. Technický, vedecký a intelektuálny vzostup Ruska, ktorým je charakterizovaný začiatok 20. storočia, ho stretol ešte v čase značných duševných síl. Mal okolo 50 rokov, keď bolo Rusko tretím najväčším vydavateľom kníh na svete, na desiatich univerzitách pôsobilo asi 450 riadnych profesorov a ruská veda sa pýšila menami ako Mendelejev, Sečenov a Pavlov.

Na druhej strane to bolo tiež politicky nepokojné až revolučné obdobie. Pavlov však bádal bez ohľadu na vojny, vzbury a represie. Nebol politickým ignorantom a do seba zahľadeným čudákom, ale i keď revolúciu boľševikov v roku 1917 odsúdil, nakoniec boľševikom slúžil.

Jeho protesty proti novému režimu sa prejavovali najskôr nosením cárskych vyznamenaní na chlopni a pravidelnými návštevami bohoslužieb, neskôr veľmi otvorenými listami komunistickému vedeniu. "Žijeme v čase teroru a represií," napísal komunistickej vláde. Kohokoľvek iného by za to postavili pred popravnú čatu. Pavlov bol však pricenným materiálom.

V roku 1920 uvažoval o emigrácii - Švédi a Briti mu ponúkali kráľovské podmienky na prácu, ale Lenin ho nepustil. Naopak, prikázal, aby bol finančne zaistený z rozpočtu štátu a mal všetky podmienky na bádanie vrátane nového auta. Ku koncu života bol Pavlov už voči sovietskemu režimu celkom lojálny a hovoril, že sa predsa len mnohé zlepšilo.

Pavlov bol z nábožensky silne založenej rodiny. Jeho otec ani na chvíľu nepochyboval, že z Ivana bude kňaz. A skoro sa to stalo. Začal študovať na Rjazanskom duchovnom seminári, ale nad štúdiom Biblie stále častejšie sníval o vedeckej kariére, či premýšľal o fungovaní mozgu a fyziológii trávenia.

V roku 1870 vymenil kazateľňu za matematiku, fyziku, chirurgiu. Začal študovať na petrohradskej univerzite s takou intenzitou, že za päť rokov bol kandidátom vied, za ďalších šesť doktorom, a za svoju prevratnú prácu v oblasti medicíny získal v roku 1904 Nobelovu cenu (neskôr mu ju boľševici odobrali a znárodnili).

Jeho prvou študentskou prácou bolo štúdium nervov pľúc žaby, ale preslávil sa až objavmi v oblasti trávenia, snov i hypnózy, podmienených reflexov a ich vzťahu s fungovaním s mozgovou kôrou, a predovšetkým existenciou prvej a druhej signálnej nervovej sústavy.

V jedinom inštitúte na výskum vyššej nervovej sústavy na svete, ktorý sa nachádzal neďaleko Petrohradu, vybudoval slávnu "vežu mlčania" - špeciálny objekt, v ktorom bolo možné držať pokusné zviera v totálnej izolácii od vonkajšieho sveta. Ochrancovia zvierat by ho dnes asi ukameňovali, lebo dôkazy si obstarával veľmi radikálnym spôsobom. Urobil napríklad psovi vývod zo žalúdka tak, aby mohol sledovať trávenie a skúmať svoje obľúbené žalúdočné šťavy na živom zvierati.

Pavlov sa síce stihol už v roku 1881 oženiť so svojou priateľkou a dcérou cárskeho vojenského lekára Serafínou Vasiljevnou, ale rodine priveľa času nevenoval. Zlé jazyky dokonca tvrdia, že prvý potrat manželky vyvolal nechcene on sám. Nevšimol si, že je tehotná, a chodil tak rýchlo, že Serafína za ním musela doslova bežať. Ďalší syn zomrel počas letného odpočinku, na ktorý sa utiahol vtedy ešte nemajetný Pavlov investujúci všetky prostriedky do výskumu a nákupu psov, opíc a králikov na pokusy. Nakoniec úspešne vychoval troch synov a jednu dcéru.

Pavlov bol štúdiom mozgu taký posadnutý, že sa tesne pred smrťou stal sám sebe objektom výskumu. Určil si diagnózu a predpovedal rýchly koniec. Pitva neskôr potvrdila, že opuch mozgovej kôry bol správnym odhadom, ale bezprostrednou príčinou smrti bola pneumónia.

Zajtra - nemecké televízie