Poklona není můj obor - tak znel názov knižného výberu publicistiky Vladimíra Justa. Zlomyseľní pozorovatelia poznamenávajú, že ani jazykoveda. Známy teatrológ sa totiž už druhýkrát vybral do jazykovej stoky, aby odtiaľ povyberal rozmanité iritujúce javy, súhrnne nazývané floskulami.

Po dvoch rokoch Just verejnosti predstavil Slovník floskulí 2, kde je trikrát menej hesiel ako v prvej časti, ale pribudol úvodný text. Naposledy mu mnohí vyčítali, že kniha neobsahovala úvodnú štúdiu o tom, čo floskula vlastne je, a márne na ňu budú čakať aj teraz - prvých päťdesiat strán Just využil najmä na vyrovnanie si účtov s kritikmi predchádzajúceho slovníka.

Najmenej pochopenia našiel v akademickej obci. Vyčítali mu nevedecký postup, subjektívnosť či žánrovú rôznorodosť, čo sú v skutočnosti skôr prednosti oboch kníh. Kto tohto autora aspoň trochu pozná z verejných vystúpení, asi mu nebude s vážnou tvárou vyčítať, že má na veci vlastný názor, je to totiž jeho poznávacie znamenie. Oveľa lepší ohlas tak kniha našla v "laickej", ale ako vidieť oveľa osvietenejšej a menej zakomplexovanej verejnosti, kde sa stala svojím spôsobom bestsellerom.

Just definíciu pojmu floskula opäť roztrúsil po všetkých stránkach knihy. V skratke je to nefunkčne kvetnaté nadužívanie slov, ktoré len zakrývajú obsahovú prázdnotu. Simone de Beauvoir tvrdila, že ženy sa ženami nerodia, ale sa nimi stávajú. Čosi podobné platí o floskulách, slová sa nimi stávajú nadužívaním a postupným vyprázdňovaním. Floskula je zdobenie prázdna slovami, znie jedna z Justových malých definícií.

Malými však nie sú niektoré heslá. Prekvapivých pätnásť strán si, napríklad, vyslúžila esej na tému Edvard Beneš. Verejná diskusia sa zúžila na nekvalifikovanú debatu o jeho dekrétoch, autor knihy však túto príležitosť využíva na to, aby Beneša predstavil ako príčinlivého prisluhovača síl z komunistického východu. "Jediné, čím sa Beneš líši od sovietskych komunistov, je preferovanie postupného, nie revolučného vývoja k spoločnému cieľu - k socializmu."

Beneš nie je jediným politikom, ktorý sa dočkal veľkej pozornosti. Autor slovníka si mimoriadne rád všíma prejavy novopečeného odporcu homosexuálov a neúnavného vynálezcu a šíriteľa najrozmanitejších floskúl Václava Klausa. Naopak, "ochranársky" postoj zaujíma voči Václavovi Havlovi, ktorému sa stále pripisuje napríklad autorstvo výroku o blbej nálade, hoci ho Havel vyslovil v úplne inom kontexte a jemu samému sa takéto zjednodušené hodnotenie spoločnosti nepozdáva.

Politika generuje prekvapivo veľa floskúl. Keď sa do nej usiloval dostať socialistický rocker Petr Janda, vyslovil sa, že do nej prinesie rokenrol. Ako je už typické pre floskulu, bol to veľmi efektný a veľmi bezobsažný výrok.

Hoci má tento slovník jediného autora, mnohé heslá vznikli za spolupráci množstva čitateľov reagujúcich na prvý diel. Je to ukážka akejsi alternatívnej jazykovedy (autor hovorí o morálnej filológii), ktorá reaguje na aktuálne problémy, je vtipná, čítavá a konfrontačná.

Akademickým dišputám na podobné témy chýba práve to, čo je na Justovej knihe také príťažlivé. Vášeň.

Autor: ANDREA ERTLOVÁ(Autorka je publicistka)