John Cale - Black Acecate l EMI 2005

Black Acecate je výraz pre klasickú platňu, odkazuje John Cale, ktorý tak vzdal svojím najnovším albumom hold starým nosičom pred súčasnými digitálnymi technológiami. Legendárny hudobník, ktorý vystúpi už najbližšiu nedeľu v bratislavskom klube Babylon, dáva po čase o sebe opäť vedieť.

Je to trochu paradox. V jeho hudbe cítiť nostalgiu, pritom najnovší album sa dá považovať za poctu súčasnej populárnej hudbe. Cale je späť. Po hluchej druhej polovici deväťdesiatych rokov sa vrátil s ambicióznym albumom Hobo Sapiens (2003), podľa viacerých kritík jednou z jeho najlepších nahrávok vôbec. Kým táto platňa bola nádhernou kolážou zvukov a piesní, Black Acecate je rockový album. Aj keď iba na prvý pohľad.

Gitary prevládajú, ale Cale, preslávený hudobný experimentátor, ktorý sa výrazne podpísal pod magický zvuk prvej domovskej kapely Velvet Underground, sa teraz nechal inšpirovať o niekoľko generácií mladšími hudobníkmi. Na Black Acecate ho však nepočujete rapovať. 64-ročný Walesan sa nikdy neviezol na módnych vlnách, bol skôr tým, ktorý v minulosti predurčoval hudobné trendy. S Velvetmi napríklad nástup punku a alternatívy, na sólovej dráhe sa stal jedným z prvých hudobníkov spájajúcich postupy súčasnej klasickej hudby s rokenrolom. A pritom stále zostal jednoduchým a zrozumiteľným pesničkárom.

Na Black Acecate si udržiava svoj klasický profesorský výraz, ktorý sa zároveň snaží roztrieštiť v mori rôznych ruchov ako napríklad v folkrockovej In The Flood, kde bendžo znie zámerne trochu falošne. Majster si nahral celý album sám, len v skladbe Sold-Motel, hrá rocková kapela, tá, ktorá ho v súčasnosti sprevádza na turné. Bude zaujímavé, ako sa napríklad rockoví hudobníci vyrovnajú s rytmickou skladbou Hush. Po viacnásobnom počúvaní si uvedomíte, že túto pieseň postavenú na zvláštnom vysamplovanom zvuku mohla spievať aj Madonna!

Hush nie je jedinou "súčasnou" skladbou z Black Acecate. Veľký obdivovateľ súčasného komerčného amerického r'n'b pracuje s aktuálnymi trendmi vo viacerých skladbách, ktoré umne prekrýva rockovejšími a punkovejšími kúskami (Perfect, Turn The Lights On).

Kolekcia Black Acecate nie je taká silná ako jeho predchádzajúca spoveď tuláka na albume Hobo Sapiens, ale pozoruhodná je v inom. John Cale, ktorý šiel vždy proti prúdu, teraz do neho skočil s rovnými nohami. Využíva slobodu, ktorú poskytujú súčasné digitálne technológie a vychádza mu to. Na pozadí súčasných zvukov zostáva jeho hudba rovnako podmanivá ako na prvých sólových albumoch zo 70. rokov.