Naposledy bola vo východnej Európe pred šestnástimi rokmi a netají prekvapenie nad zmenami, ktoré sa tu udiali. Prednedávnom sa prezentovala na známom berlínskom festivale nových médií Transmediale, minulý týždeň odprezentovala svoju tvorbu aj na Fakulte výtvarných umení v Banskej Bystrici a vymenila si skúsenosti so slovenskými umelcami. "Prekvapuje ma, koľko toho máme spoločného," hovorí v rozhovore pre SME známa umelkyňa v oblasti nových médií Austrálčanka CAT HOPE.

Punkovo a donaha

Táto neuveriteľne agilná štyridsiatnička s príjemným hlbokým hlasom absolvovala klasické hudobné vzdelanie so špecializáciou na flautu. Po ukončení univerzitného štúdia sa vzdala kariéry klasického hudobníka, začala hrať na basgitare a podľahla vplyvu punku. "V Austrálii bolo v 80. rokoch dosť silné anarchistiské hnutie. Samozrejme, že som mala s punkovým výzorom v škole problémy, a napriek tomu, že som mala vynikajúce výsledky, ma na univerzitné reprezentácie neposielali."

Jej cieľom bolo cestovať a spoznávať nové kultúry. Pôsobila ako brušná tanečnica v Turecku, v Berlíne si založila punkovú kapelu. Ako sama hovorí, v centre jej záujmu je silný vzťah k telu a telesnej výrazovosti. Už jej prvé flautové predstavenia koketovali s tanečno-divadelným predstavením.

Koncert, pri ktorom tanečnica zároveň predvádza predstavenie pod Hopeovej sukňou, vzbudilo aj negatívne reakcie. Inak to nebolo ani pri ďalších vystúpeniach, na ktoré prijali pozvanie striptéri z ulice. "Moja hudba je veľmi extrémna a ja som vystúpenie chcela posunúť ešte ďalej. Pravda je aj tá, že nikdy som nemala toľko divákov ako práve na týchto kontroverzných projektoch."

Burroughs v mobile

Prednedávnom sa svet dozvedel o študentovi Mike Potteovi, ktorý vyhral hlavnú cenu v súťaži o najlepší film z mobilu. Mobily sú dnes komunikátormi číslo jeden a ich technické vymoženosti, ale aj široké použitie a obľúbenosť sa stávajú predmetom umeleckých posunov. Rovnako ako zvuk vo filme, ktorý je súčasťou jej výskumu, Hope zaujíma aj zvuk a jeho možnosti v rámci mobilného telefónu. S mobilom ako umeleckým médiom začala pracovať v roku 2004 a mobil naďalej používa ako formu komunikácie, ktorú posúva v rámci médií.

Pre Transmediale pripravila pôsobivú inštaláciu - vo vybraných knihách vyrezala otvor, do ktorého vložila mobilný telefón. Ak ste sa chceli dozvedieť obsah chýbajúcich strán, stačilo vytočiť číslo a z mikrofónu vám do ucha čítala sama umelkyňa, alebo ste si mohli vypočuť nahrávky z internetu, napríklad Williama Burroughsa. Jedným z posledných projektov, pracujúcich so súčasnými digitálnymi technológiami, je zarámovaný obraz s vloženými diktafónmi ako tichými spoločníkmi, no zároveň svedkami výpovedí divákov. Diktafóny verejne nahrávali rozhovory komentujúce autorkino dielo, nahrávky si na druhý deň mohla vypočuť ďalšia várka divákov.

"Nové technológie ma veľmi zaujímajú, ale len do tej miery, do akej sa týkajú bežne dostupných vecí. Nezaujímam sa o nové výdobytky, ktoré sa v umení využívajú v takej miere, že výsledok je viac o technológiách ako o umení." Zaujíma ju bežný život a komunikácia v ňom, do umenia svoje súkromie však nezaťahuje. "Raz som vniesla ulrazvuk svojho ešte nenarodeného dieťaťa do hudby, a druhý raz použila videofilm s vlastnou placentou pri jednom z peformancov. Umenie je však jedna vec, a súkromný život druhá. Vzájomne ich nekrížim."

Rozumieť zvuku

Austrália je jedna z krajín, kde sa udiali reformy v školstve a vysokoškolské štúdium je dnes spoplatnené. Cat Hope učí na jednej z najprestížnejších škôl v Austrálii. Edith Cowan University v Perthe je jedna z tzv. new generation univerzít. Nový je nielen spôsob výučby, ale aj obsah. "Som z kategórie učiteľov, čo prednášajú úplne novým spôsobom. Začala som učiť kompozíciu zároveň so zvukom. Pretože najskôr musíte rozumieť zvuku a až potom môžete komponovať. No až čas ukáže, či nové znamená aj lepšie."

Jej práce v oblasti zvuku a nových médií boli odprezentované na mnohých new media festivaloch - Ars Electronica v Linzi, spomínané Transmediale v Berlíne, Totally Huge New Music Festival v Perthe. Založila nezávislú značku Bloodstar, pod ktorou vyšli albumy jej indi popovej skupiny Gata Negra (Saint Dymphnae, Hertz Circus), či sólo noisový album s názvom Fetish. "Cat Hope dospela k excelentnej virtuozite so silnou pódiovou prezentáciou, a dobre vie, kde je číslo 11 na ovládači hlasitosti na jej kombe, čo z nej robí najhlučnejšiu ženu, akú som kedy naživo počul," vyjadril sa o jej hudbe ďalší známy umelec v oblasti improvizovanej hudby Jon Rose.

Spolu so soundovým umelcom Robom Muirom založila minulý rok združenie Methaphonica aktivitu, ktorá pracuje s umelcami používajúcimi mobil a zvuk ako umelecké médium. Budúci rok bude Cat Hope kurátorkou výstavy sound artu na Bienále elektronického umenia v Perthe, kde sa už ráta aj so slovenskou účasťou.