Režim Fidela Castra vedie so svojimi oponentmi tichú vojnu. Kubánska komisia pre ľudské práva a národné zmierenie zaregistrovala asi 30 útokov na disidentov, ktoré zorganizovali sympatizanti kubánskej komunistickej strany. Zoznam je podľa agentúry AP pestrý: nadávky, bitky, zlomené prsty, ilegálne vniknutia do domov a bytov.

Prežil to aj Juan Carlos González Leiva, právnik disidentov a šéf kubánskej nadácie pre ľudské práva. Pred jeho domom sa zišlo niekoľko priaznivcov Castrovej vlády a od rána do večera sa mu cez megafón vyhrážali smrťou. Po celý ten čas nefungoval Leivovi telefón. Niekto ho odpojil.

Leivovi onedlho vyprší trest. V marci 2002 ho za protištátnu činnosť odsúdili na štyri roky. V Holquíne si odsedel cez dva roky, zvyšok dostal ako domáce väzenie. Krátko po incidente dostal od vlády ultimátum. Buď opustí Kubu, alebo prestane so svojimi protivládnymi aktivitami.

"Odmietam opustiť krajinu, pretože sa mi vyhrážajú a vydierajú ma," povedal Leiva pre zahraničné médiá.

Castrovi pätolizači však nezostávajú len pri verbálnych útokoch. Podľa spomínanej správy kubánskej komisie pre ľudské práva napadli jedného disidenta v provincii Santiago dvaja muži so železnými tyčami a zranili ho. Žene v regióne Santa Clara dokonca pri bitke zlomili prst. Niekoľko disidentov uviedlo, že im vládni priaznivci vnikli do domu a vzali knihy a faxy.

"Zvlášť znepokojujúci je stupeň fyzických a verbálnych útokov. Niečo také sa tu v posledných rokoch nedialo," povedal pre AP šéf komisie a známy disident Elizardo Sanchéz. Rovnakého názoru je aj Caleb McCarry z amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorý má na starosti Kubu. "Taký útlak sme nezaznamenali posledných 20 rokov," povedal pre Miami Herald. Podľa neho je to jasný znak toho, že "diktatúra má z Kubáncov strach". Preto sa bráni.

Posledné incidenty sú z polovice januára a začiatku februára. Režim však vedie tichú vojnu so svojimi oponentmi niekoľko mesiacov. Nespokojnosť v krajine narastá a k jednotlivým kritikom režimu sa začínajú pridávať obyčajní Kubánci. Ustavičné výpadky elektrického prúdu a nesmierna chudoba ich zbavujú strachu. Režim sa musí brániť. Nerobí to okato, ako na jar 2003, keď dal zatknúť 75 disidentov a odsúdil ich na neobyčajne vysoké tresty. Zatýka ďalej, len v menšom, aby sa nedostal do medzinárodnej izolácie. Inak sa však na Kube nič nezmenilo. Iba ak k horšiemu. Hoci Európska únia vytrvalo tvrdí niečo iné.