BRATISLAVA - Ekonomika rastie rýchlo, prebúdza sa dopyt. Ľudia a firmy míňajú viac peňazí na nákupy a investície ako v minulosti. Platy rastú v porovnaní s produktivitou rýchlejšie. Predajcovia v snahe vyťažiť zo spotrebiteľského dopytu čo najviac, pomaly dvíhajú ceny. K tomu sa pridáva aj januárové zdraženie energií, ktoré postupne prechádza do cien tovarov a služieb. Výsledok: inflácia je za posledných trinásť mesiacov najvyššia. Národná banka bude musieť ubrať plyn. Ekonómovia očakávajú, že zajtra zvýši úroky a tým vyšle signál, že sa obáva rastu inflácie a prehriatia ekonomiky.
"Predpokladám, že centrálna banka v utorok zvýši úrokové sadzby o 25 bázických bodov na 3,25 percenta, hoci po vysokom raste inflácie časť trhu začala špekulovať aj o vyššom zvýšení," povedala hlavná ekonómka ČSOB na Slovensku Silvia Čechovičová. Bázické body sú stotiny percenta.
Dosah na ľudí
Zvýšenie základnej sadzby NBS pocítia ľudia na svojich peňaženkách. Drahšie budú pôžičky pre podnikateľov, spotrebné aj hypotekárne úvery, ale zasa nie o toľko, ako vzrastie sadzba NBS. Komerčné banky totiž rozhodnutie centrálnej banky očakávajú už dlhšie, úrokové sadzby preto postupne zvyšovali. "V trhových sadzbách je predpokladaná zmena úrokov centrálnou bankou do veľkej miery už zakomponovaná," povedal ekonóm Poštovej banky Miroslav Šmál. Zvýšenie úrokov zrejme najviac postihne malých podnikateľov. Pre nich sú úvery zväčša jediným zdrojom financovania.
Stúpnuť by mali aj úroky z vkladov, ale o niečo pomalšie ako pri úveroch. "Pre domácnosti by mohlo byť zaujímavejšie skôr sporiť, ako míňať, závisí to však od skutočného zvýšenia sadzieb," doplnila Čechovičová.
Na Slovensku začína byť horúco
Mierny nárast úrokov o štvrť percentuálneho bodu očakáva aj ekonóm ING DSS Pavol Ondriska. Naopak, Šmál centrálnej banke odporúča, aby ekonomiku zatiaľ nepribrzďovala. Mala by vyčkať až do marca, keď bude jasné, čo stojí za vysokým sedemapolpercentným rastom hrubého domáceho produktu v poslednom štvrťroku 2005. Ak sa potvrdia predpoklady o rastúcej spotrebe ľudí, treba podľa neho ekonomiku spomaliť dvojnásobnou dávkou a "zvýšiť úroky o pol percentuálneho bodu."
Ekonómovia, ktorí sú za miernejší nárast sadzieb NBS, predpokladajú, že ak marcové čísla o HDP ukážu, že hrozí prehriatie ekonomiky, príde v druhom štvrťroku na rad ďalšie zvýšenie úrokov. Prehriatie v ekonomike nastáva, ak sa vláda a centrálna banka príliš zahľadia do ekonomického rastu a zabúdajú, že daňou zaň býva vysoký rast cien. Ten následne vedie k vyšším úrokom, drahším úverom, horším podmienkam na podnikanie, čo tlačí firmy k prepúšťaniu. Napokon sa to prejaví na poklese životnej úrovne, keďže platy rastú pomalšie ako inflácia alebo nerastú vôbec.
