Úspech z úvodu olympiády sa Marekovi Matiaškovi už nepodarilo zopakovať, v pretekoch biatlonistov s hromadným štartom na 15 km dobehol na 27. mieste so stratou na víťaza 2:51,1 min. FOTO - TASR |
cu, ktorý v sobotu v San Sicariu obhajoval naše farby. Zvyšných deväť členov biatlonovej výpravy už z Talianska odcestovalo.
Po oboch streľbách v ležke ste boli na štrnástom mieste. Aká bola prvá polovica súťaže?
Rozbehnuté to bolo dobre. Chlapci sa nešetrili a ani mňa nie. Tie dve ležky mi sadli tak ako včera na tréningu. Boli perfektné.
Čo tie tri chyby na stojke?
Na prvej stojke som veľmi zaváhal. Dlho som tam stál, jednu ranu som nedal. Do tej poslednej som už išiel s rozklepanými kolenami. Bál som sa jej. Hovoril som si, je to posledná položka olympiády a rozsypal som sa. Snažil som sa to odstrieľať oveľa rýchlejšie ako predtým a aj to tak dopadlo. Dve tam zostali. Aj tak som spokojný, idem domov.
Na čo ste si trúfali pred štartom?
Myslel som si, že budem do dvadsiateho miesta, ale dnes som nemal taký deň ako na tej vytrvalostnej dvadsiatke. Ani som sa tak netrápil v behu, ako som si neveril na strelnici. Bol som nervózny už pred štartom. Čo bude, ako sa to rozbehne. Vedel som, že sú tam všetci olympijskí víťazi a majstri sveta. Beriem však aj dvadsiate siedme miesto. Je to zlepšenie od posledného pokusu v mass štarte v Pokljuke, kde som bol dvadsiaty deviaty. Zasa som si ako v štafete zapretekal posledné kolo v Lotyšom Bricisom. Aj vtedy sa motal vo finiši. Dvakrát som ho dal.
V San Sicariu snežilo počas pretekov i dlho pred nimi. Ako sa jazdilo na takom snehu?
Bolo to dosť náročné. Hlboké. Palice sa mi borili, ale borili sa všetkým. Ja som mal možno ešte výhodu, že som mal fantastické lyže. Mám 62 kíl, takže som sa do toho tak neboril ako taký Fischer s osemdesiatimi.
V olympijskej dedine v Bardonecchii ste zostali sám. Nebolo vám otupno, keď ostatní už oddychovali?
Neviem, či oddychovali. V sobotu mali nominačné preteky v Osrblí na majstrovstvá Európy v Nemecku. Ani neviem, či to sledovali. Každopádne bola možno chyba, že sme sa takto roztrhli, lebo v dedine neostal nikto. S masérom sme hrali biliard, potom zasa počítač, internet. Človek stráca motiváciu. Ani nemá pocit, že by to boli olympijské hry. Chýba to napätie, stres.
Vaše záverečné olympijské resumé?
Som veľmi prekvapený a spokojný. Aj keď šprint som pokazil a do stíhačky sa nedostal. Keď si však zrátam, s koľkými bodmi do Svetového pohára odchádzam s olympiády, musím sa tešiť.
Autor: RASTISLAV HRÍBIK, San Sicario