Pretekári hovoria, že tí, čo skáču bungee jumping, by sa aspoň raz v živote mali posadiť na krnačky, aby vedeli, čo je to skutočný adrenalín. V najrýchlejších zľadovatených úsekoch sa totiž jazdci chránení iba prilbami rútia dolu svahom približne 80-kilometrovou rýchlosťou.

Pavol Funiak, 45-ročný pretekár z Tureckej, jazdí na krnačkách už 30 rokov.

"Trať bola dobrá, ale veľmi rýchla. Určite sme išli aj 70-kilometrovou rýchlosťou. V najrýchlejšej časti sme sa prevrátili a keby som nemal prilbu, sánky by mi rozbili hlavu," hovorí Funiak krátko po prejazde cieľom.

Majstrovstvá Slovenska v pretekoch na krnačkách v sobotu zaplnili Tureckú. Dvojkilometrová trať s prevýšením 410 metrov bola upravená, ale mimoriadne náročná. Niektorí pretekári preleteli cieľom a len s problémami zastavovali vo vyhradenom priestore.

V sobotu v Tureckej zvíťazila dvojica Fajfer - Majer zo Strelník, ktorí zišli náročnú trať za dve minúty.

Krnačkové preteky sa začali v Tureckej organizovať v roku 1957 ako fašiangová recesia niekoľkých nadšencov, až sa z nich rokmi stal šport. Na podujatia sa pretekári dlhodobo pripravujú a trénujú.

Krnačky alebo krnohy sú drevené sánky vyrobené bez klincov a kovových skrutiek. Typické sú svojimi dlhými nezahnutými prednými rohmi. Pretekári si ich vyrábajú zo stromov, ktoré rastú na svahoch a majú prirodzený ohyb. Hotové sánky majstri zdrôtujú a rok ich nechajú schnúť. Až potom sú pripravené na náročné preteky. Majitelia žijúci v horských oblastiach ich v minulosti používali najmä na zvážanie dreva a sena z horských lúk.

DANIEL VRAŽDA