Dotknutí sa tentoraz rozhodli neprísť na stretnutie do Maďarska. „Bolo to gesto, ktorým sme dali najavo nesúhlas. Viem si predstaviť, že v budúcnosti bude maďarská strana zvažovať, že navrhne nejakú schôdzku – možno na úrovni ministrov, možno premiérov. Vtedy sa pozvanie prijme. Tak, ako sa ochladilo, znova sa oteplí,“ hovorí Kukan.
K urýchlenej náprave vzťahov nás núti aj naša medzinárodná situácia. „Sme obaja adeptmi na členstvo v Európskej únii a únia nás chce vidieť ako partnerov, ktorí vedia riešiť problémy medzi sebou. Pochopenie tohto nás vedie k reálnejšiemu pohľadu a postupnej marginalizácii problému. Je to problém, ktorý by mali vyriešiť odborníci, historici,“ hovorí Peter Holásek z ministerstva zahraničia.
Ani Maďarsko, ani Slovensko po Orbánových výrokoch o Benešových dekrétoch nepovolalo svojich veľvyslancov na konzultácie. „V istom kontexte môže byť tento krok chápaný tak, že vo vzťahoch k niečomu došlo, na čo je potrebné vyjasniť si pozíciu, vykonzultovať problém doma. Veľvyslanec potom odchádza naspäť s určitým mandátom na rokovanie,“ hovorí Holásek.
Veľvyslanci môžu byť povolaní na konzultácie kedykoľvek. Tento spôsob je však dnes v diplomacii už pomerne zriedkavý.
Ďalším spôsobom, ako sa dá diplomaticky naznačiť istý problém vo vzťahoch, je trvalé zníženie stupňa diplomatického zastúpenia daného štátu v inej krajine. Použilo ho napríklad Československo v období komunizmu, keď sa „rozhádalo“ s Albánskom. Vzájomné styky neboli na úrovni veľvyslanca, ale trvalo len chargé d‘affaires.
K prerušeniu diplomatických stykov dochádza len v extrémnych prípadoch, napríklad keď sa krajiny dostanú do vojnového konfliktu. (mar)
