„Kým naše deti nebudú učiť zapálení učitelia, ktorí chcú učiť a radi učia, je všetko zbytočné. A za týchto platových podmienok ich do škôl nedostaneme,“ myslí si Ing. Jana Teigrabová zo Žiliny, ktorá je matkou troch školopovinných detí. „Na základných školách nemá kto učiť. Môjho syna učili matematiku od piatej triedy traja učitelia dôchodcovia, ktorí si nevedeli udržať rešpekt. Učiteľka si ho vynucovala tým, že surovo otĺkala deti. Jej kolega zase tým, že dával písomky, na ktoré im nedal dosť času a všetci pomaly prepadávali z matematiky. Dcéra bola dva týždne bez slovenčinára a matematikára, lebo ich nemohli zohnať. Angličtinu ich učí absolventka gymnázia, ktorej je to jedno.“

„Ja mám na školu zlé spomienky. V prvej a druhej triede na základnej škole som mal učiteľku, ktorá poznala len jeden výchovný prostriedok - palicu. Nebolo dňa, aby nejaký chlapec nedostal výprask - trebárs za špinavé ruky pri krasopise,“ hovorí Pavel Zlatoidský, ktorý nám nedávno opisoval príjemnú atmosféru na školách vo Švédsku. „Náš triedny učiteľ mlátil deti po hlave a do rebier päsťou, vymýšľal si všelijaké príkazy a veci sťažujúce už i tak dosť náročnú výučbu, aby mohol dávať zlé známky. Ten človek ešte stále učí! V šiestej až deviatej triede sme mali fanatickú slovenčinárku. Keď dopadla zle písomka, hodila o zem stoličku a každého ťahala za vlasy, kým nepovedal opravu chýb, ktoré urobil. Vedomosti, ktoré vo mne zanechali tieto metódy, sú nulové.“

Nepríjemnú spomienku na školu má i tlačová hovorkyňa ministerstva školstva Magdaléna Sedláčková: „V štvrtej triede k nám chodili aj deti z detského domova. Väčšinou to boli Rómovia a naša učiteľka ich nemala veľmi rada. Mávala návaly zlosti a často bila deti príložníkom. Raz ním zbila aj jedno dievča z detského domova a to spadlo na zem. Učiteľka však bola taká rozčúlená, že ho na zemi začala i kopať. Do dnešného dňa som na to nezabudla.“

BIELE

Magdaléna Sedláčková však má na školu i dobré spomienky. „V druhej triede nás učil učiteľ s veľkým U. Chodil s nami na prechádzky do prírody, všetko nám ukazoval a vysvetľoval. Jeho koníčkom bolo fotografovanie a často nás fotil i v škole. Nikdy som nemala toľko fotiek, ako vtedy. Za celý rok na nás zvýšil hlas iba jeden jediný raz.“

Na niektorých pedagógov si v dobrom spomína aj Pavol Konrád z Bratislavy. „Mali sme vynikajúceho chemikára. Vôbec neučil podľa učebnice, takže sme boli nútení zapisovať si poznámky. Ak sme povedali, že nás už bolí ruka, vždy odvetil - sval, ktorý bolí, rastie! Ruštinár nás učil podobnou metódou. Bol to Rus a chcel nás naučiť peferktne hovoriť po rusky. Neučil nás také veci ako národné hospodárstvo či kolchozy. Jednoducho nám dal prekladať veci zo života: Druháčky o nás nemajú záujem, lebo sa im páčia štvrtáci. Po prestávke chodíme fajčiť na záchod…“

„Aj ja som mala výbornú chemikárku. Niekedy som spolu s dvoma-troma spolužiačkami chodila k nej domov na doučovanie. Vždy nám potom uvarila sladký puding,“ hovorí Iveta Výborná z Piešťan.

„Na moje rozhodnutie stať sa učiteľom mal rozhodujúci vplyv matematik z gymnázia,“ napísal nám Peter Slušný z Liptovského Mikuláša. „Začal ma učiť až v treťom ročníku, ale matika sa zrazu stala zaujímavým predmetom - a možno ani nie preto, žeby ju učil nejakým zábavným spôsobom, ale príťažlivá bola tá priateľská atmosféra, ktorú na hodinách vytvoril, a vášeň, s akou sa matematike venoval. Isteže, ako puberťáci sme mali sklony jeho priateľský postoj zneužívať, ale našťastie nikdy to neprekročilo prijateľnú hranicu.“

I Pavel Zlatoidský priznáva: „Mali sme aj dobrých učiteľov, bohužiaľ, ich bolo ako šafranu. Mám dobré spomienky na prírodopisárku v šiestej až deviatej triede, nadchnutú pre svoj predmet a na fyzikára v 9. triede, s ktorým sme robili veľmi zaujímavé pokusy.“ (sr)

Medzinárodná asociácia pre hodnotenie výsledkov vzdelávania (IEA), ktorá vznikla v roku 1959, organizuje celosvetové výskumy úrovne vzdelania v štyroch oblastiach:

* Testovanie čitateľskej gramotnosti PIRLS

* Testovanie matematických a prírodovedných zručností - TIMSS

* Testovanie úrovne využívania a ovládania informačných technológií

vo vyučovaní na ZŠ a SŠ SITES

* Testovanie úrovne občianskeho vzdelávania CIVIC

IEA získava financie okrem vlastných zdrojov zo Svetovej banky. Finančné krytie národných výskumov IEA je v kompetencii každej krajiny. „Bohužiaľ, Slovensko za posledné roky nedokázalo zaplatiť ani základné členské poplatky do IEA. Pritom za testy matematických zručností a test čítania za nás uhradili poplatky vo výške 180 000 dolárov. Zvýšené finančné nároky na testovanie a následné analýzy neboli zohľadnené v rozpočte pre Štátny pedagogický ústav na rok 2001. Ako členská krajina OECD by sme mali byť schopní ukázať, že vieme, kde sú priority, a nájsť peniaze na podobné projekty,“ hovorí Zuzana Lukačková. (mar)

Negramotnosť na Slovensku oficiálne nemáme. Čítať a písať sa učia všetci, školská dochádzka je povinná. Negramotnosť spájame skôr s krajinami tretieho sveta.

Skutočnosťou však je, že učiteľky prvého stupňa sa stretávajú stále častejšie s tým, že deti, ktoré síce zvládnu abecedu a sú schopné prehláskovať vetu, čítať nevedia - nedokážu napísanému porozumieť. Chýba tzv. čitateľská gramotnosť, predpoklad pre zvládnutie učiva v ďalších stupňoch škôl, kde vyučovanie spočíva najmä na vnímaní a porozumení textu.

„Čitateľská gramotnosť začína byť vážnym problémom, a to aj vo vyspelých krajinách. Do istej miery za to môže rozmach nových médií a technológií - video, internet, počítačové hry. Význam písaného jazyka sa začína akosi podceňovať. Deti čítajú stále menej. Piataci nemajú vybudované stratégie práce s textom, nedokážu sa samostatne učiť,“ hovorí Oľga Zápotočná z Kabinetu výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV. Pred pedagógmi stojí náročná úloha - motivovať deti, aby sa vrátili ku knihe. To si vyžaduje aj zmenu tradičných postupov pri výuke čítania - namiesto neustáleho opravovania chýb, ktoré vedie dieťa k návyku doslovného reprodukovania prečítaného, by mal nastúpiť nácvik uvedomelého a efektívneho porozumenia toho, čo vlastne číta.

Svet si dôležitosť nových prístupov ku gramotnosti už uvedomil. Medzinárodná asociácia pre hodnotenie výsledkov vzdelávania (IEA) na celom svete organizuje testovanie Reading Literacy - čitateľskej gramotnosti, teda schopnosť čítať a čítanému porozumieť. V 40 krajinách dostanú 9- až 10-ročné deti rovnaký test, každé vo svojom materinskom jazyku. Na základe prečítaného textu odpovedajú na otázky. Zisťuje sa, ako dieťa textu porozumelo - či je schopné vybrať z neho hlavnú myšlenku, rozlíšiť dej, uvažovať a zaujať postoj k tomu, čo prečítalo. Zakódované testy sa spracúvajú v centrále IEA v Hamburgu.

Tento rok prvý raz toto testovanie prebehne aj na Slovensku. „Výsledky testovania umožnia zistiť kvalitu výučby čítania a porozumenia na rozličných typoch škôl - malých, veľkých, cirkevných, štátnych, súkromných. Pretože ide o rovnaký test, písaný za čo najpodobnejších podmienok vo všetkých krajinách, dajú sa výsledky dobre porovnávať,“ hovorí koordinátorka národného testovania Zuzana Lukačková zo Štátneho pedagogického ústavu. „Okrem testu pre deti je súčasťou projektu aj dotazník pre učiteľa a pre rodiča. Ich cieľom je zistiť rodinné a sociálne zázemie dieťaťa, aby sa ukázalo, ako sa jeho pôsobenie prejaví na zručnostiach dieťaťa.“

Ak teda váš štvrták prinesie v priebehu apríla - mája domov dotazník, nájdite si čas ho vyplniť, apelujú odborníci. „Je to jedinečná príležitosť, ako dostať objektívne výsledky o kvalite nášho školstva v takej základnej veci, ako je vyučovanie čítania. Slovensko je členom OECD - ak budú výsledky dobré, máme sa čím pred svetom pochváliť. Ak budú horšie ako u susedov, bude to pre kompetentných impulz, aby sa stav začal urýchlene zlepšovať,“ hovorí Lukačková.

BARBORA MAROSZOVÁ