„Tu máš bazén, skoč tam a ukáž, ako rýchlo sa v ňom naučíš plávať,“ povzbudil hokejovým jemnocitom tréner Július Šupler devätnásťročného obrancu. Vtedajší tréner Trenčína si v tvŕdzi spomenul na ťah s Petrom Bondrom spred niekoľkých rokov v Poprade, kde začínal trénerskú kariéru. Popradské áčko sa dlho nevedelo vymaniť z hernej krízy. Šupler chodil okolo mantinelu pri tréningu dorastencov a rozhodol sa pre sedemnásťročného rýchleho korčuliara Petra Bondru, ktorý dnes patrí k absolútne najlepším hokejistom sveta.

Kačena a Švehlič

Na jeseň roku 1989 preriedila obranu Trenčína maródka a J. Šupler si v Topoľčanoch, ktoré bolo béčkom Dukly, vyhliadol martinského odchovanca R. Švehlu. Už rok predtým ho v tvrdej konkurencii v prípravných zápasoch občas skúšal Šuplerov predchodca Jaroslav Walter, ktorý ho svojím typickým espritom pokrstil na Kačenu. Inšpiroval ho Švehlov široký korčuliarsky „posed“. Ten spočiatku vyvolával dojem o nižšej úrovni jeho korčuliarskej obratnosti.

V kabíne Dukly mu prischla prezývka Švehlič, ktorá je dodnes pečaťou jeho vysokých hokejových i ľudských kvalít.

„Robo sa vo svojej prvej sezóne ako jeden z mála veľmi ctižiadostivo zlepšoval individuálnym tréningom. Strieľal do bezvedomia, piloval vedenie puku, tisícky štartov a bŕzd. To všetko bez veľkých rečí. Nepamätám si, že by Robo vypustil jediné zbytočné slovo. Vždy nechal za seba hovoriť hokejku. Má ideálnu hokejovú povahu,“ spomína J. Šupler.

Nezabudnuteľná Šuplerova partia „obyčajných“ chalanov dozrela v sezóne 1991-92 na vyspelý hokejový orchester, ktorý nadchýňal sympatickou ofenzívnou hrou. Švehla v obrannej dvojici s Holaňom často neriešiteľne motal súperom hlavy v role krídelníka. S mladým útočným trojzáprahom Pálffy - Petrovický - Jánoš vytvorili suverénne najproduktívnejšiu päťku v tvrdej konkurencii bývalej federálnej ligy. Po zaslúženom triumfe vo finále play off prepukla v Trenčíne a okolí dlhotrvajúca majstrovská eufória.

Prekoučované finále

Stabilná výkonnosť neušla pozornosti reprezentačných trénerov Ivana Hlinku a Jaroslava Waltera. Švehlu dekorovali na olympiáde v Albertville 1992 bronzovou medailou v drese bývalého Československa, na medaily sýtu sezónu mohol dokonca zavŕšiť na MS v Prahe finálovým pocitom. V semifinále proti Fínom sme necelé dve minúty o gól viedli. Vždy pokojný Švehlič mal blízko k čistému puku, no zrazu dostal od trénera Ivana Hlinku pokyn na striedanie. Ukázal sa ako netaktický, lebo v našej obrannej tretine vznikla diera, čo rýchli Fíni využili a vyrovnali. Po predĺžení a neúspešnom penaltovom rozstrele sme sa museli uspokojiť s jasným víťazstvom nad Švajčiarskom (5:2) v boji o bronz.

R. Švehlu vyhlásil direktoriát MS 1992 za najlepšieho obrancu šampionátu a v ďalšej sezóne ho už angažovalo švédske Malmö IF. Ani najdefenzívnejšia liga na svete mu nerobila problémy, chýbali mu iba priatelia z Trenčína. Vo voľných chvíľach sa stal vášnivým hráčom elektronickej Segy.

Do NHL prišiel, videl a odolal

Hoci sa Švehlič dosť dlho zdráhal, po necelých troch sezónach ho agent získal do kráľovskej NHL, na slnečnú Floridu. Bezproblémová povaha stihla záver sezóny 1995 a nenechala sa vyrušovať rozmanitými predsudkami o adaptačných hokejovo-spoločenských úskaliach. So svojou tvrdou pravačkou prišiel, videl a spoľahlivo odolal.

„Samozrejme, že človek urobí aj chybu. Ale ak chcete v NHL obstáť, musíte zabudnúť a vždy sa pozerať na najbližší zápas.“

Vo svojej prvej kompletnej sezóne v NHL (95-96) bol v hodnotení produktívnosti slovenských hráčov štvrtý najlepší (8+50), no podstatnejšie bolo, že ako dovtedy druhý hokejista so slovenským rodným listom po Stanovi Mikitovi, ktorý v roku 1961 v drese Chicago Black Hawks zdvihol nad hlavu Stanley cup, okúsil atmosféru finále Stanley Cupu, kde však Floridu zastavilo Colorado.

V tej pamätnej finálovej sezóne sa ľad Floridy preslávil potkanmi. Drobné potvorky z gumy hádzali diváci od radosti po každom góle. Zápasy sa však neúnosne naťahovali.

„Na začiatku ďalšej sezóny hlásateľ upozornil divákov, že za každého potkana na ľade dostane naše mužstvo dve trestné minúty. Ľudia boli disciplinovaní,“ pochvaľoval si Róbert atmosféru v klube i život v Boca Raton na teplej Floride, kde sa jeho manželka Ľudka a dvaja synovia Dominik (12) a Róbert (8) môžu každý deň kúpať. Obaja spoznali sneh až pred dvoma rokmi, keď sa Švehlovci počas krátkej prestávky počas All Star game vybrali do Skalnatých hôr na výlet.

To nestojí za reč

Počas ôsmich sezón na Floride si žulovitý bek poctivo vykorčuľoval povesť železného muža, čo sa nenechá len tak vyškrtnúť zo súpisky. Pred dvoma rokmi, keď sa ako vždy hodil do strely, až röntgen po zápase zistil, že dve tretiny hral Švehla so zlomenou čeľusťou. Podobných príhod má za sebou veľa, ale žiadna podľa Švehliča nestojí za reč.

Vo svojom nedeľňajšom 501. zápase NHL s Los Angeles Kings sa počas drvivého náporu hostí snažiacich vyrovnať hodil do nebezpečnej strely Schneidera.

Puk ho zasiahol do tváre, Švehla musel so zranením odísť do šatne a nevidel už radostné burácanie vypredanej haly, kde vyše 18-tisíc divákov oslavovalo prvý domáci triumf v sezóne nad Kings. Obavy trénera Duana Suttera o vážnosti Švehlovho zranenia sa opäť nenaplnili. „Puk ho zasiahol do brady a spôsobil mu tržnú ranu. Robo skončil s piatimi stehmi, ale nie je to nič vážne,“ povedala po odchode 32-ročného obrancu na zápasové turné manželka Ľudmila.

Slovenský Ironman dal pred pár dňami na známosť, že po tejto sezóne v NHL končí. V minulých rokoch zvykol vždy sľúbiť, že keď sa tak stane, potiahne ešte nejakú sezónu v Dukle Trenčín.

„Neviem, čo bude ďalej. Rozhodne chcem v budúcnosti žiť v Trenčíne, Ameriky bolo dosť. Rád by som ostal nejakým spôsobom užitočný pre slovenský hokej.“

VOJTECH JURKOVIČ