Podnikateľské skupiny majú záujem investovať najmä v lokalite Soliska. FOTO - ARCHÍV TASR |
Hlavné problémy sú kompetenčné spory medzi štátnymi lesmi a štátnou ochranou prírody, nerozvinutosť služieb, nefungujúce kompenzácie pre súkromných vlastníkov a snahy investorov "potlačiť liečebno-rekreačné aktivity a využívať lokality a infraštruktúru na rýchle zisky, najmä zo športovo-rekreačných činností". Chýbajú služby pre zahraničných turistov vrátane jazykových, zmenárne a agroturistika.
Silný kapitál podnikateľských skupín tlačí najmä na lokalitu Solisko. Na jej území sú smrekovolimbové porasty, jedinečné v celých Karpatoch a vzácne ľadovcové doliny Mlynická, Furkotská a Mengusovská. "Ak sa zámer zrealizuje, zďaleka nebudú také chránené, akoby mali," hovorí Jurak Hečko, jeden z autorov štúdie. V lokalite Solisko sa plánuje zníženie stupňa ochrany na území zjazdovky a jej predĺženie až do Štrby.
Ivan Vološčuk zo Správy TANAP-u hovorí, že tlaky sú aj na územie Skalnatého plesa a dojazd zjazdovky z Lomnického sedla do Tatranskej Lomnice. Aj toto územie má mať nižší stupeň ochrany a v Lomnici má "vzniknúť jeden veľký lyžiarský areál".
Tieto návrhy vychádzajú z územného plánu mesta Vysoké Tatry, ktorý sa práve pripomienkuje.
Štúdia si všíma aj ľudský potenciál územia. Vladimír Ira z akadémie hovorí, že väčšie šance na rozvoj cestovného ruchu má liptovská časť, pretože má ľudí s vyšším vzdelaním. Problém je, že obyvateľstvo Liptova starne. Obyvatelia spišškej časti majú nižšiu kvalifikáciu, "takmer nepoužiteľnú na vyššiu formu služieb". Samospráva by mala podľa autorov štúdie podporovať rozvoj ľudí a vytvárať šance, aby obyvateľstvo neodchádzalo.
Pre tatranské územie už existujú dve iné štúdie. Prvá zvíťazila v súťaži Výboru pre obnovu Tatier, označuje sa ako štúdia trvaloudržateľného vývoja územia. V súčasnosti ju využíva samospráva pri príprave územného plánu mesta Vysoké Tatry. Druhú štúdiu, ktorú pripravili ochranári z Regionálneho environmentálneho centra, si samospráva nevšíma. Využíva ju štátna ochrana prírody pri pripomienkovaní územného plánu. Ústav krajinnej ekológie verí, že aj jeho štúdiu využijú obce pri spracovaní územných plánov.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ