K rezu viniča sa možno vrátiť po pominutí mrazov. FOTO - LOV |
ý je draslík), antokyány, niektoré enzýmy, pektíny a iné substancie. Tento fyziologický proces je nevyhnutný na dobré prezimovanie viniča pestovaného v severnejších oblastiach.
Akýkoľvek stres z abiotických alebo biotických faktorov oslabuje odolnosť viniča, znižuje intenzitu fotosyntézy, hromadenia zásobných látok, vyzrievanie letorastov, púčikov a nakoniec aj odolnosť proti nízkym teplotám v zimnom období.
Mrazuvzdornosť viniča a poškodenie jeho orgánov závisia od komplexnosti biochemických mechanizmov mrazuvzdornosti, od genetických a biologických vlastností odolnosti odrôd, priebehu a trvania nízkych teplôt. Vlastnosti sa môžu zmeniť v súvislosti s poklesom teplôt, koncentrácie cukrov a rýchlosti premeny škrobu na cukry, a opačne pri oteplení - v súvislosti s premenou cukrov na škrob. Ak teploty neklesnú hlboko pod bod mrazu, vinič sa sám vlastnými mechanizmami ubráni poškodeniu. Uvedené mechanizmy si pre svoju aktivitu vyžadujú veľa energie na úrovni buniek a pletív. Energia je pritom ukrytá v enzýme adenozíntrifosfáte (ATP). Je to zlúčenina - zložka nukleových kyselín s veľkou energiou, ktorá sa uvoľňuje a využíva pri adaptácii viniča na nízke teploty.
Odolnosť viniča proti tuhým mrazom je zložitý biochemický a biofyzikálny proces. Vysvetľovanie tohto procesu sa často zužuje iba na pôsobenie cukrov. Mrazuodolnosť je geneticky zakódovaná a ovplyvňuje ju tvorba alebo rozklad organických látok chrániacich membrány (obalové vrstvy) buniek. Zmenou vody na ľad v pletivách sa zväčší objem, roztrhajú sa membrány buniek, pletív i nadzemných orgánov, nastáva dehydratácia a hynutie. Tento biofyzikálny mechanizmus spôsobuje škody podľa intenzity mrazov a mrazuvzdornosti odrôd. Pôsobí ako viacfaktoriálny proces, ktorý je podmienený ekologickými, biologickými, fyziologickými aj agrotechnickými faktormi rezistencie.
Koncom januára sa vo všetkých rajónoch Slovenska vyskytli mrazy poškodzujúce vinič. Púčiky zamrzli v závislosti od lokality, odrody a kondičného stavu viniča na 30 až 100 percent. Pestovatelia si to overili vo svojich vinohradoch ešte pred rezom viniča. Podľa potreby sa možno k rezu vrátiť po pominutí mrazov.
Prof. Ing. ALOJZ VEREŠ, DrSc.