a do prvého zamestnania, spoznala som Ivana. Nebola to láska na prvý pohľad, on bol však vytrvalý. Neustále mi dvoril, až som mu podľahla. Skôr zo zvedavosti, alebo preto, že všetky moje priateľky už mali lásky, len ja nie. Lenže práve z nedostatku skúseností som veľmi skoro otehotnela. Bol to pre mňa šok, lebo som si vôbec nebola istá, že Ivan je ten pravý. On sa, naopak, potešil, bol vtedy do mňa zaľúbený a cítil, že takto si ma poistí. Nebola som síce šťastná nevesta, ale vravela som si, budem mať muža, ktorý ma má rád a bude dobrým otcom.
Naozaj, s naším synom si muž rozumel skvele. Ja som však v manželstve šťastná nebola. Aj preto, že keď muž zistil, že ma má istú, zmenil sa. Často bol ku mne hrubý, ponižoval ma, keď sa mi po pôrode trochu zmenila postava, mal nelichotivé poznámky. Dal si záležať, aby udupal moje sebavedomie, akoby sa mi mstil za to, že ho dosť neľúbim. Príliš nám to neklapalo ani v spálni, vlastne, nikdy som nezažila úplné uspokojenie. Často sa sex nevydaril vôbec a môj muž to vždy dával za vinu mne. A potom ma opustil kvôli mladému dievčaťu. Odvtedy prešli tri roky. Dnes mám tridsaťšesť a pocit, že pre mňa sa život skončil. Kamarátky ma síce presviedčajú, že to nie je pravda, že si určite ešte niekoho nájdem a ešte spoznám pravú lásku, ale ja neverím. Problém nie je v tom, že by som sa mužom už nepáčila. Tak ako v mladosti, stále mám zopár ctiteľov, občas mi aj nejaký muž na ulici polichotí. Lenže, ja mám z mužov strach a neverím im. Manželovi sa naozaj podarilo zničiť moju sebadôveru, takže si vôbec neviem predstaviť, že by som sa s niekým ocitla v intímnej situácii. Bojím sa, že by som zlyhala ako žena, že by bol sklamaný z môjho tela. Okrem toho, po skúsenosti, že vás môže ponižovať a zradiť ten, ktorý o vás kedysi tak bojoval a oháňal sa láskou, nedokážem nikomu veriť. Na jednej strane teda veľmi túžim po láske, na strane druhej, len čo sa ku mne niekto pokúsi priblížiť, stiahnem sa do ulity. Nedokážem sa uvoľniť, neviem flirtovať, moje okolie ma považuje za chladnú a nedostupnú. Veľmi rada by som sa týchto pocitov zbavila, ale neviem ako. Môžete mi poradiť?
Viera
Milá Vierka,
topili ste sa už niekedy vo vode? Viete, aké to je, keď vás vír nemilosrdne ťahá ku dnu? Môžete s ním začať bojovať a napriek silnému ťahu sa zo všetkých síl snažiť dostať nad hladinu. Alebo ešte niečo iné - môžete sa mu poddať, dovoliť, aby vás stiahol ku dnu, šetriť energiu, aby ste sa potom z toho dna mohli zo všetkých ušetrených síl odraziť, iným smerom, ako vás ťahá vír. A potom sa nad hladinou mohli konečne poriadne zhlboka nadýchnuť. Tak by ste si aj vy mohli na začiatok dovoliť "klesnúť až ku dnu", teda dopriať si priestor a čas na vyplakanie všetkých sĺz za vaším bývalým vzťahom. Aby ste mohli ísť ďalej. Dal vám syna a tiež vás mnohému naučil - napríklad, že je dobré vnímať, čo cítite, a vedieť sa za to postaviť. Či už je to láska, alebo čokoľvek iné.
Teraz akoby ste boli zaseknutá v strachu. Aj ten treba rešpektovať, niektoré kusy ľadu sa rozpúšťajú len pomaly a potrebujú veľa, veľa tepla. A tak je úžasné, že máte okolo seba ctiteľov. Môžu vám pripomínať to, čo je na vás pekné a obdivuhodné - a môže to byť skutočne čokoľvek - nielen nohy a prsia, ale aj spôsob, ako nakláňate hlavu, keď rozmýšľate, ako privierate oči, pohyb ruky, keď si prečesávate vlasy. Čo je to vaše, do čoho by ste sa na sebe zamilovali, keby ste boli chlapom? Poznáte rozprávku o Snehovej kráľovnej? Nad jej chladom zvíťazila horúca slza a láska. Teda jedna cesta by bola - začať s láskou vnímať svoje telo. Ak sa to podarí vám, dáte tým návod aj mnohým okolo vás.
Ale ako sa to robí, však? Jednu cestu poznám - tak ako s malým bábätkom. Keď sa mi narodila dcéra, tak som sa pristihovala pri tom, ako ju s láskou obdivujem - jej drobné pršteky, nechtíky, chodidlá, hebkú pokožku. Poznáte niečo podobné? Keď sa pozriete na fotky svojho syna z tých čias, tak sa vám to pripomenie. A potom s čistotou novorodenca skúste začať znovuobjavovať a vnímať svoje telo. Všimnite si ho. Možno sa to zdá príliš intímne a nezvyčajné, ale funguje to. Skúste začať s rukami - dotýkajte sa jednou dlaňou druhej a vnímajte, aké máte prsty, pokožku, nechty. Môžete mať pritom oči otvorené aj zatvorené. Dovoľte si len vnímať, čo vnímate. Čo ste zistili?
Takto to pomaly, kúsok po kúsku môžete urobiť s každou časťou vášho tela, aj tými zabudnutými. Zvýšite tým svoju citlivosť, a odrazu môžete zistiť, že máte radosť zo svojho tela. Je to ako s kvetmi - ak ich nepolievate a nestaráte sa o ne, nepokvitnú do krásy.
A potom je tu ešte jedna téma. Generácia našich mám nám nehovorila o tom, ako vnímať krásu ženského tela a rozvíjať ju, ako sa tešiť zo svojej sexuality. Dnes už je v ponuke mnoho kníh, ktoré hovoria o týchto témach otvorene. Skúste si niektorú vybrať. Tú, čo s vami už z pultu zaflirtuje :-) - chce to len trocha odvahy. A ak stále budete mať pocit, že to nie je ono, tak vyhľadajte pomoc odborníka. Stojí to za to.
