"Je to na ústupe," hovorí predavač z obchodného reťazca špecializovaného na mrazené potraviny. "Stehienka síce predávame, ale nie veľa. Je to skôr len miestna záležitosť, napríklad v oblastiach Auvergne či Jura, kde sú hory, alebo vo Vendée."

Na trhu čerstvé žabie stehienka takmer nevidieť, a ak aj áno, pochádzajú zo žiab, ktoré ulovili pytliaci. Lov aj chov žiab sú totiž vo Francúzsku už vyše štvrť storočia zakázané.

Potvrdzuje to aj pohľad do jedálnych lístkov vo francúzskych reštauráciách. Žabie stehienka sa na nich objavujú len vzácne, aj to väčšinou v podnikoch ponúkajúcich exotickejšiu kuchyňu - ázijskú či arabskú. No a dajú sa nájsť aj v reštauráciách v turisticky vyhľadávaných lokalitách, kde sa snažia uspokojiť túžbu cudzincov po objavení typického Francúzska. Stehienka sa servírujú väčšinou ako predjedlo. Receptov je veľa, často sa pripravujú na panvici s cesnakom a petržlenovou vňaťou, alebo obalené v cestíčku.

Zarytí ctitelia tejto delikatesy však vo Francúzsku nevymreli. V mestečku Vittele existuje dokonca zvláštne bratstvo, ktoré už vyše tridsať rokov pripravuje "veľtrh" žabích stehienok. Predvlani tam prišlo vyše 20 000 ľudí, ktorí za víkend zjedli sedem ton stehienok, čo je vysoko nad celoštátny priemer. Podľa oficiálnych štatistík sa vo Francúzsku zje ročne asi 3500 ton žabích stehienok, na jedného obyvateľa vychádzajú teda asi dve stehienka za rok. Napriek tomu je Francúzsko najväčším svetovým dovozcom žabích stehienok a tých 35 000 ton znamená o 70 miliónov žiab na svete menej - najmä žiab v Indonézii, ktorá je pre Francúzsko hlavným dodávateľom. Stehienka sa okrem toho privážajú z Číny, Turecka, Grécka a Albánska. Väčšinou ide o žaby chytené vo voľnej prírode.

Konzumáciu žabích stehienok ostro kritizujú ochrancovia životného prostredia, ktorí poukazujú na užitočnosť žiab ako ničiteľov hmyzu, a teda udržiavateľov rovnováhy v prírode.