Ruský premiér Michail Kasjanov sa včera stretol aj s európskym komisárom pre vonkajšie vzťahy Chrisom Pattenom, aby diskutovali o ďalšom vývoji v Kaliningrade. Kasjanov vyhlásil, že ruská vláda je pripravená investovať do dopravnej a energetickej infraštruktúry Kaliningradu. Tak by sa tento región mal stať mostom do Európy.
Kaliningrad, kedysi úspešný región obývaný pruskými kráľmi, je ruskou enklávou, ktorá je dnes vklinená medzi Litvu a Poľsko. Zemepisne aj ekonomicky izolovaný kus Ruska vzdialený 1125 km západne od Moskvy sa po rozšírení únie stane ostrovom v európskom mori a rozhraním dvoch politických subjektov. Moskva však nechce prideliť Kaliningradu špeciálny status v obave, že vytvorí príklad pre iné ruské regióny. Navrhuje preto vybudovať koridor, ktorý by Rusko a Kaliningrad prepojil. Únia s tým však nesúhlasí.
Odvoláva sa na negatívne skúsenosti s budovaním koridorov v Európe. „Myslím, že je to veľmi nebezpečná myšlienka,“ povedal podľa BBC Günter Verheugen, komisár pre rozšírenie EÚ.
Brusel považuje Kaliningrad za skúšku toho, aký vplyv bude mať rozšírenie únie na celé Rusko.
Ruskí predstavitelia sa obávajú, že rozšírenie únie by mohlo v už teraz chudobnom Kaliningrade spôsobiť nárast pašeráctva a kriminality. Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že Moskva chce diskutovať aj o právach národnostných menšín a diskriminácii ruskojazyčného obyvateľstva v Lotyšsku a Estónsku.
Do Rady baltských štátov patrí Rusko, Nemecko, Poľsko, Nórsko, Švédsko, Fínsko, Dánsko, Island, Litva, Lotyšsko, Estónsko a zástupcovia Európskej únie.
(čtk)
