síce jednoznačne vedie finančne zruinovaná Argentína, úspešne ju však dobieha Venezuela.

Obyvatelia tejto krajiny už niekoľko týždňov búchajú do hrncov, aby vyjadrili nesúhlas s ľavicovopopulistickým prezidentom Hugom Chávezom. Tento parašutista vo výslužbe si svojimi dekrétmi rozhneval podnikateľov a odborárov, študentov aj akademikov a naposledy i armádu a cirkev.

Kľúčovou udalosťou posledných dní sa preto stala utorková dohoda medzi hlavným podnikateľským zväzom (Fedecámaras) a najväčšou venezuelskou odborárskou centrálou CTV. Obe v normálnej krajine proti sebe stojace skupiny sa spojili a pod patronátom katolíckej cirkvi spísali dokument, ktorým chcú, aspoň to tak tvrdia, dospieť k demokratickým a ústavným zmenám v krajine.

Medzi priority dohody patrí boj s chudobou, ktorá vo Venezuele zasahuje 50 percent obyvateľstva. Ďalej chcú podporiť rast výroby a tým aj zamestnanosti, chcú opäť nastoliť kontrolu moci a rešpekt voči ústave, ktorú obdivovateľ kubánskeho revolucionára - Chávez svojimi dekrétmi úspešne obchádza.

Odborári aj podnikatelia hovoria, že krajina sa dostala na hranicu sociálnej únosnosti a neustále opakujú, že chcú zmenu, ktorá má podľa všetkého predstavovať Chávezov odchod.

Chávezovi určite nepomohol pád ceny ropy, hlavného príjmu tejto krajiny. Viacerí začali hroziť štrajkom.

Z oficiálnych miest na podnikateľsko-odborársku dohodu zatiaľ reagoval iba kancelár Luis Alfonso Dávila. Ten v utorok pre agentúru Venpres povedal, že vláda je ochotná vypočuť „všetky alternatívy“. Tá alternatíva je však v skutočnosti iba jedna - Chávezov odchod. Prezident sa totiž vybral po chodníčkoch svojho kubánskeho vzoru, keď vo svojich stokrát mediálne omieľaných marxistických dekrétoch vážne spochybnil súkromné vlastníctvo a súkromné podnikanie vôbec. Jeho vízie sa možno dali uskutočniť pred 30 či 40 rokmi, tak ako to s pomocou sovietskych poradcov urobil Castro. Teraz sú však iné časy.

JURAJ TOMAGA