Trestnoprávna zodpovednosť firiem? Minister hospodárstva Jirko Malchárek ju odmieta. Myslí si, že by firmám, špeciálne tým, ktoré majú akcie na burze, mohla uškodiť. FOTO - SITA
BRATISLAVA - Zákon o trestnej zodpovednosti firiem zrejme i druhýkrát čaká v parlamente rovnaký osud ako naposledy. Vlani v máji poslanci neschválili trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb v rámci trestného zákona.
Problémy s priechodnosťou avizujú popri ministrovi hospodárstva Jirkovi Malchárkovi aj viacerí zákonodarcovia. Mnohých poslancov Národnej rady by sa pritom trestná zodpovednosť firiem priamo dotýkala, keďže podnikajú oni, alebo ich rodinní príslušníci. Proti zákonu vystúpili aj najväčší slovenskí zamestnávatelia.
Ministerstvo spravodlivosti v zákone, ktorý v stredu schválila vláda, navrhuje, aby právnické osoby boli stíhané za vybrané trestné činy. Právnickým osobám by podľa návrhu zákona malo byť možné uložiť peňažný trest, trest prepadnutia majetku a veci, ale navrhuje sa aj trest zrušenia firmy či zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. V predloženom texte sa zdôrazňuje, že súdy pri ukladaní sankcií právnickým osobám budú musieť brať ohľad na zamestnancov alebo na veriteľov.
Protiargumenty
Podpredseda vlády a minister hospodárstva Jirko Malchárek, ktorý na zasadnutí kabinetu zákon nepodporil, považuje návrh ministerstva spravodlivosti za nesytémový prvok v slovenskom trestnoprávnom poriadku. Do fungovania firiem by sa takto podľa neho vniesla neprijateľná neistota. "Od vyjadrenia podozrenia až po právoplatnosť rozsudku ubehne na Slovensku dlhý, aj niekoľkoročný, interval, čo spôsobí firmám problémy s ich ďalším rozvojom, veriteľmi. Pokiaľ má firma akcie kótované na burze, tak poklesne jej hodnota," povedal pre agentúru SITA Malchárek.
Proti trestnoprávnej zodpovednosti sa stavajú aj najväčšie slovenské firmy. "Zavedenie trestnej zodpovednosti je pre nás neprijateľné. Uvedený inštitút by mohol byť podľa nášho názoru zneužívaný v nečestnom konkurenčnom boji," povedal generálny sekretár Klubu 500 Tibor Gregor. Združenie najväčších slovenských zamestnávateľov považuje za dostatočné stíhanie firiem podľa už platného Obchodného zákonníka.
Politická (ne)priechodnosť
Za zbytočný zákon o trestnoprávnej zodpovednosti firiem považuje aj poslanec Smeru Róbert Madej. "Zodpovednosť firiem dostatočne riešia iné zákony. Nevidím dôvod na to, aby sa riešila aj v trestnom zákone," povedal. Podľa neho je možné zodpovednosť vždy preniesť na konkrétne osoby. "Zákon nepodporím," dodal s tým, že zákon na schválenie v parlamente dobré vyhliadky nemá.
Zákon bude v Národnej rade ťažko priechodný aj podľa poslanca za KDH Pavla Minárika. "S trestnoprávnou zodpovednosťou firiem boli problémy už vlani," povedal Minárik, podľa ktorého poslanci za KDH návrh ministerstva spravodlivosti podporia, keď bude v takej forme, ako keď bol súčasťou trestného zákona.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská zdôraznila, že návrh zákona je oproti pôvodnému textu v trestných rekodifikáciách výrazne zúžený. Trestná zodpovednosť právnických osôb sa navrhuje len pri tých činoch, pri ktorých nám to vyplýva z medzinárodných dohôd. Ministerka očakáva k tejto téme v parlamente veľmi búrlivú debatu.
Prezidentka Transparency International Slovensko Emília Beblavá si myslí, že poslanci sa len snažia trestnoprávnu zodpovednosť firiem čo najviac oddialiť. "Vyzerá to, ako hra o čas," povedala Beblavá, podľa ktorej bude Slovensko musieť trestnú zodpovednosť firiem skôr či neskôr zaviesť. "Vyplýva to z medzinárodných dohôd, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo," dodala Beblavá. Firmy sú dnes podľa nej de facto nepostihnuteľné. Potrestať možno len fyzické osoby.
Firmy by mali byť stíhateľné za:
nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok, ich držanie alebo obchodovanie, obchodovanie s ľuďmi, nedovolené ozbrojovanie, obchodovanie so zbraňami, poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev, kupliarstvo, prijímanie úplatku.