Rovnako ako muži, aj ženská biatlonová štafeta na 4 x 6 km odplašila všetky nádeje na dobrý tímový výsledok už na prvom úseku. Pritom Anna Murínová začala výborne a strelecky na rozdiel od utorňajšieho výbuchu Pavla Hurajta nesklamala. Na ležke musela len raz dobíjať a vybiehala na piatom mieste, z ktorého sa na malú chvíľu posunula až na tretie. A potom prišiel zlom. Hoci ani na stojke nemusela 32-ročná Breznianka do trestného kola (dobíjala dvakrát), stále sa prepadala. Odovzdávala šestnásta, tretia od konca, s viac než dvojminútovou stratou za vedúcou ruskou menovkyňou - Annou Bogaliovou.
Do mixzóny sa doslova dovliekla. Bledá, podopretá lekárom Vladimírom Vachalíkom. "Prišlo mi strašne zle. Začala sa mi točiť hlava, myslela som si, že ani nedôjdem. Zvládla som to len silou vôle," pomaly súkala Anka zo seba prvé dojmy. "Škoda toho, po prvej ležke to vypadalo tak nádherne. Sama neviem, čím to je. Či z toho tepla, alebo z výšky," kládla si otázku tichučkým hlasom.
To Martina Halinárová si v cieli servítku pred ústa nekládla. "Ten rozbeh bol úplne katastrofálny. Taká veľká strata na prvom úseku na olympiáde je dosť tragická. Mali sme čo robiť na druhom a treťom úseku, aby sme neboli posledné. Keď som si to pozrela v telke a brala si lyže na štart, bola som strašne sklamaná. A deprimovaná. S takým prvým úsekom sme už nemali žiadnu šancu dostať sa do najlepšej šestky. Človek stráca chuť do svojho úseku. Keď som ja v Salt Lake City rozbiehala štafetu a odovzdávala piata, tak boli pomaly na mňa všetci naštvaní. Každá jedna z nás by sa mala zamyslieť, čo predviedla na svojom úseku. Nebáť sa sebakritiky, nie sa stále v niečom vychvaľovať," vravela rozladená Halinárová.
Po štrnástom mieste Pavkovčekovej na druhom úseku odovzdávala Halinárová na záverečných šesť kilometrov Soni Mihokovej ako jedenásta. Martina predbehla Rumunku, Lotyšku i domácu Talianku. Soňa na poslednom úseku zvládla ešte Ukrajinku Liliu Jefremovovú (bronzovú zo šprintu) a dostala slovenského kvarteto aspoň do prvej desiatky. "To sa mi ani nesnívalo, že budem šprintovať len o desiatu priečku. Verila som a tajne dúfala, že skončíme do šestky, ale keď sme to mali tak na figu rozbehnuté. Jediné pozitívum je, že som spravila tú Ukrajinku. To ma potešilo. Chcela som aj Číňanku Liu, ale keď som pred posledným kopcom videla, že je už na vrchu a ja len v polovici, bolo mi jasné, že ju už nedobehnem. Jefremovová sa na mňa tlačila, tak som ju pustila na rovinku predo mňa. Reku, vyveziem sa za ňou a uvidím, koľko síl mi ostane na finiš. Chvíľku som si myslela, že ju už nespravím, stále bola pol lyže predo mnou, ale postupne som sa dostala na jej úroveň a v závere išla do kolien," opisovala svoje posledné olympijské metre Mihoková. O desiatom mieste Sloveniek po zhodnom čase s Ukrajinkami (1:21:55,5) musel rozhodnúť fotofiniš a dopadol lepšie pre 34-ročnú Liptáčku. Hoci je Jefremovová o sedem rokov mladšia.
RASTISLAV HRÍBIK
