Keď definitívne opúšťame obydlie, v ktorom sme prežili pekné chvíle, zrazu nás premkne poznanie, že strácame domov a ani ten najúžasnejší a najdokonalejší interiér z toho najluxusnejšieho katalógu ho nemôže nahradiť. A tak si svoje nové bývanie musíme kúsok po kúsku vybudovať, aby sa aj ono mohlo stať naším domovom.Keď nájdeme miesto, ktoré by nám mohlo vyhovovať, najrozumnejšie je zahodiť sentiment a pustiť sa do praktického riešenia pocitov. No a kuchyňa je priestor, ktorý si právom zaslúži našu osobitú pozornosť.

Prezerala som si prázdne priestory prednedávnom kúpeného bytu a mala som chuť zažalovať realitnú kanceláriu, kričať alebo rozplakať sa. Tie vypratané izby vyzerali zrazu strašne holé a zanedbané. Keď som sa však z prvého šoku spamätala, pozbierala som zvyšky energie a rozhodla som sa: teraz sa musím venovať tomu, aby som z tohto panelákového polotovaru urobila byt. Musím si len všetko dôkladne premyslieť

Treba začať technickým

plánom

Fáza číslo jedna - naplánovať rozmiestnenie spotrebičov tak, aby to vyhovovalo mne a zároveň rešpektovalo technické možnosti objektu. Najlepšie bude poradiť sa s odborníkmi, teda zavolať do bytu na odbornú konzultáciu elektrikára aj vodára.

Tak vznikol prvý - zatiaľ "technický" plán priestorov. Ten som už mohla aspoň na papieri zariaďovať nábytkom. Poslúžili mi pritom ponukové listy a katalógy kuchynských prvkov a doplnkov, ktoré som si priniesla od rôznych výrobcov nábytku. Vedela som, že je dôležité vymerať umiestnenie nábytku presne na centimetre. Pred ďalším plánovaním som si však preštudovala niekoľko odborných publikácií - chcela som zvážiť všetky možné alternatívy z hľadiska bezpečnosti, osvetlenia, účelnosti, aby vznikol praktický ale aj harmonický priestor, v ktorom sa bude dať variť, jesť, pracovať aj oddychovať.

Inšpiráciu som hľadala skôr

v špecializovaný časopisoch a knižkách, pretože tie upozorňujú na dôležité technické problémy. Nechcela som sa spoliehať na časopisy ponúkajúce najmä módne trendy - zamerať sa na efekt, to by sa mi nemuselo vyplatiť.

Štúdiový maratón

S hlavou plnou ukážok z katalógov som začala obiehať kuchynské štúdiá, ktorých je v Bratislave viac než dosť. Vtedy nasledovala ďalšia fáza zariaďovania - vytriezvenie zoči-voči tvrdej realite. Musela som si uvedomiť na čo mi stačí peňaženka a rozhodnúť sa, čo naozaj potrebujem v kuchyni mať.

Dlho som chodila po predajniach s nábytkom, prekonzultovávala a porovnávala. Veľa času som už stratila rozhovormi s neserióznymi realitnými kanceláriami pri hľadaní bytu a podnájom odčerpával každý mesiac značnú sumu z môjho obmedzeného rozpočtu. Preto bol pre mňa veľmi dôležitý termín dodania nábytku a, samozrejme, aj podmienky - technické a finančné. Napokon som si vybrala pomerne zabehnuté kuchynské štúdio. Rozhodla najmä variabilita zostáv aj farebného prevedenia, ale veľmi "motivačný" bol pre mňa aj termín dodania - dva týždne. Aj ceny boli vyhovujúce: ani príliš vysoké, ani podozrivo nízke.

Pasca virtuálnej reality

Všetky svoje predstavy, potreby a nápady som dôkladne prebrala s dizajnérom priamo v štúdiu. Bol milý, sterilne ústretový - chcel získať klienta. Napriek tomu, že som sa snažila postupovať opatrne a nevyhadzovať zbytočne peniaze, podľahla som aj ja niektorým nástrahám. Jednou z vábničiek na zákazníkov je napríklad digitálne vyobrazenie vybratého zariadenia na počítači. Vyzerá to výborne, ale je to len virtuálna realita, nedá sa tam bývať. Využitie modernej techniky vyzerá dokonale, ale na vlastnej koži som zistila, že je to riadna pasca a dokáže narobiť problémy kolosálneho charakteru.

Uveličená som si vyberala medzi farbami povrchovej úpravy dvierok aj políc budúcej kuchynskej linky, doplnkovými prvkami, sklami a rôznymi detailmi. Kombinovala som ušká na dvierka skriniek, povrch pracovnej plochy, drez, sporák, aby všetko pôsobilo harmonicky a jednotne. A konzultovala som a konzultovala. Napokon mi pracovník štúdia finálny návrh vytlačil v digitálnej podobe - stálo to tisícku. Neskôr ho pripojili ku kúpnej zmluve, spolu so súpisom cien za jednotlivé kusy nábytku. Škoda len, že nebol finálny.

Moje predstavy a Murphyho zákony

Aby som znížila finančné náklady, rozhodla som sa niektoré prvky celej zostavy kúpiť lacnejšie v bežných obchodoch. Mimo štúdia som dala narezať a upraviť police aj pracovnú dosku (v predajni bola o polovicu lacnejšia ako v štúdiu), v špecializovanom obchode som lacnejšie kúpila drez, varnú dosku aj rúru na pečenie.

Prekvapením bol aj dovoz kuchynského nábytku a jeho zmontovanie - až keď mi nábytok doviezli, dozvedela som sa, že dovoz aj montáž musím zaplatiť osobitne a na montážnych pracovníkov treba čakať aj dva dni, pretože sú vyťažení. Ale čakať som musela, pretože výrobca nábytku ma upozornil, že ak si zavolám inú (ako nimi odporúčanú) firmu, neposkytne mi na nábytok záruku. Montáž a osadenie nábytku je pritom pomerne vysoká položka, preto môže človeka nemilo prekvapiť, keď sa zrazu dozvie, že nie je zahrnutá v cene nábytku. Odporúčam preto - zistiť si vopred cenový rozsah podľa sadzobníka danej montážnej firmy (osadenie nábytku sa nepočíta podľa jednotlivých prvkov, ale na metre a za spodné skrinky sa zvyčajne účtuje iná cena ako za vrchné).

Ale nepredbiehajme - toto ma ešte len čakalo. Zatiaľ som mala ešte len zaplatenú zálohu a oddýchla som si: už len dva týždne a kuchyňa bude... Netušila som, že všetko bude presne podľa Murphyho zákona - čo môže zlyhať, to aj zlyhá.

Dovezená kuchyňa sa nezhodovala s finálnym návrhom, ale s prvou skicou, ktorú sme v kuchynskom štúdiu prerábali a upravovali podľa potrieb a finančných možností. O tejto nepríjemnej zámene som sa však dozvedela až vtedy, keď ku mne konečne dorazila montážna firma a jej pracovníci nábytok vybalili.

Nasledovala séria telefonátov, ale výsledok bol ten, že nábytok zostal dočasne polorozbalený v našom byte. Bez kuchyne som zostala takmer ďalšie tri týždne a lákavý termín dodania sa tak "trošku" predĺžil. Dočkala som sa až po niekoľkých urgenciách a upozornení, že keď výrobca nebude situáciu urýchlene riešiť, celú objednávku zruším. Konečne mi doviezli a namontovali správnu zostavu.

Budovanie nového domova sa nezačalo práve ideálne. Vďaka priateľom a ochotným známym, ktorí nám pri dokončovacích prácach pomohli, nakoniec všetko dobre dopadlo. Kuchyňa nám slúži tak, ako sme si predstavovali. A stratený pocit domova sa zrazu objavil pri prvej večeri s rodinou.

Ria Sunová

Foto: Monika Gáliková