Našťastie, Hugo počúva na každý pokyn svojho pána a tak môžu hostia vojsť dnu bez obáv z jeho asi osemdesiatich kíl. Malá predsieň ponúka vstup do fotoateliéru pána domu, ktorý zaberá celé prízemie a až nad ním sa potom nachádza vlastná obytná časť. S manželkou a synom tu žije už štvrtý rok a Daniel Brogyányi je s domom taký spokojný, že by ,,na ňom ani dnes v podstate nič nemenil".

Jeho jednoduchá tvarová skladba ,,vznikla podľa mojich nápadov a na základe niekoľkých hádok a koncepcií môjho brata - architekta". Od začiatku mu pritom bolo jasné, že "nechce stavať nič veľké. Len čo skutočne potrebujeme. Navyše, pozemok nie je rozsiahly a ešte sa i stupňovito dvíha - čo bolo treba tiež rešpektovať. Garáž je preto napríklad zahrabaná v kopci. Keďže som chcel aj ušetriť priestor a aj tu mať dve autá, stoja teraz za sebou. Čo, povedzme, nie je vždy ideálne".

Dom má aj terasu - "keď bude čas a peniaze, pribudne k nej raz možno bazén". Neveľký trávnik zasa obklopujú tuje, ktoré nielen príjemne pôsobia na pohľad, ale zároveň spevňujú celkovú plochu, keďže jej horná časť ešte stále trochu klesá.

Farby a plochy

Pokiaľ ide o samotnú výstavbu domu ,,za dva a pol mesiaca sa v ňom už dalo bývať". Inak však ,,išlo o jedinečnú nezabudnuteľnú skúsenosť. Ani dnes nemôžem povedať, čo si o tom myslím. Niečo neskutočné!" Daniel Brogyányi však verí, že práve tento dom je už jeho konečným bývaním, lebo sťahovaní a budovaní bytov, ateliérov a fotokomôr si už v živote užil dosť.

,,Pochopiteľne, mať priamo v dome aj pracovisko, nesie so sebou isté nevýhody. Keď som to však mal predtým oddelené, našli sa tiež. Len iné."

O tom, že práve život v rodinnom dome je pre neho najlepším riešením, nepochybuje. "Už preto, že som v jednom aj vyrastal. Dobre, treba sa o neho starať, ale zasa nemusíte myslieť na to, že hneď za tenkou stenou žije ktosi celkom cudzí."

Spomína si tiež, že už v detstve mal vyhranený názor aj na vlastné bývanie. "Pamätám si na jeden veľký spor s rodičmi, keď som chcel mať izbu s čisto žltými stenami aj stropom a s červeným kobercom i nábytkom. Neviem, kde sa to vo mne vzalo, ale faktom je, že napokon súhlasili. Hoci v tých časoch skutočne nešlo o obvyklú vec - a ja si to stále cením."

Výrazná farebnosť je napokon typická i pre súčasnú obytnú časť domu. Farby však výborne dopĺňajú nábytok jednoduchých moderných tvarov, ktorý v sebe spája účelnosť i kvalitu. ,,Bol vyrobený zväčša na objednávku, ale mám i kusy z normálnych obchodov. A nie z najdrahších. Pre mňa je rozhodujúce, či vyhovujú tomu, čo potrebujem a nie, aby som dokazoval, že na ne mám."

Pokiaľ ide o rozvrhnutie priestoru, celej rodine sa osvedčilo spojenie obývačky s kuchyňou. Ale aj samostatná šatňa, na ktorú sa inak pri

stavbe domu často zabúda. ,,Obvykle sú úložné priestory v spálni, ale ja s tým nesúhlasím. Spálňa je na spanie a robenie iných vecí - a dosť."

Na poschodí je okrem toho ešte synova izba, veľká kúpelňa s WC, samostatné WC pre hostí a hospodárska miestnosť s kotlom a práčkou. Mimochodom, zadná stena kúpelne a spálne je šikmá. Prečo? ,,Ide o bratov návrh a keď ma ako architekt uistil, že sa tým stavba nepredraží, povedal som áno. Aspoň je zmena."

Nesmrteľnosť chrústa

Pokiaľ ide o ateliér ,,podstatné bolo, aby mal dostatočnú dĺžku. Jeho predná časť má priame osvetlenie, zadná, kde fotografujem je však už zahrabaná v zemi, bez priameho svetla - presne ako potrebujem. Výška je 3,6 metra, takže biele pozadie, ktoré mám na fotografovanie, je dosť vysoké i bez horizontu. A ešte sa sem pokojne vošla i rampa so svetlami, ktoré sú umiestnené tak, že sa dá svietiť aj zhora. K tomu malé počítačové pracovisko a vpredu ešte jeden stôl na všetko ostatné."

Nechýba však ani plno kníh, poličky s rôznymi drobnosťami, ktorých pôvod a význam pozná iba sám Daniel Brogyányi. ,,Mám tu aj ušiak ešte od mojej starej mamy a krb. Hneď od začiatku som vedel, že ho absolútne nutne potrebujem, pretože bez neho nie je dom domom. A aby som nezabudol, tamto je malá chladnička na víno. Jednoducho, samé dôležité veci". No a keď si ešte zapáli jednu zo svojich fajok, pohoda je dokonalá. "Nalejem si červené víno, zahľadím sa do ohňa

a môžem pokojne rozmýšľať

o nesmrteľnosti chrústa."

Samozrejme, v celom dome nájdeme i mnoho zaujímavých výtvarných diel, ktorých autorom je buď on sám, jeho kamaráti alebo výtvarníci, ktorých si váži. Poradiť iným ako si počínať pri ich výbere, však nechce. ,,Ide o absolútne individuálnu záležitosť, ale ako sledujem, vkus ľudí sa pomaly zlepšuje". Oceňuje tiež, že dnes sa už častejšie objavuje v našich domovoch aj fotografia ako svojbytné umelecké dielo. ,,Hoci ešte stále existuje povedomie, že olej je predsa len olej..."

Daniel Brogyányi tvrdí, že mnohí ľudia veľmi podceňu-

jú inštaláciu obrazov. "Umiestnením obrazu pritom určíme celkovú optickú výšku miestnosti. Základné pravidlo je jednoduché - ľudský horizont

je 160 centimetrov, prípadne i menej a to je i stred obrazu. Nech je aj stena vysoká tri metre. Ale absolútne ma privádza do bezvedomia, keď vidím, na čom obraz visí. Teda háčik, lanko..."

A čo si Daniel Brogyányi vôbec myslí o úrovni bytovej výstavby, ktorá u nás v posledných rokoch prechádza veľkým boomom? ,,Súhlasím s názorom môjho kamaráta, že každý si postaví dom aký si zaslúži." Uznáva aj, že takzvané podnikateľské baroko narobilo dosť škôd, ale "keď sa teraz dívam, už vidím aj dosť zaujímavých stavieb. Dokonca aj ľudia, ktorí musia viac počítať peniaze, sa nie vždy rozhodnú pre radovú zástavbu. My nie sme ako národ neforemní. To nie. Len sa potrebujeme zorientovať, naučiť sa vyberať, čo je pre nás tu, na tomto priestore, vhodné a občas aj trochu zariskovať. A hotovo".

Marcela Košťálová

Foto: archív Daniela Brogyányiho