Sú rozčarovaní, nahnevaní, ale ešte stále verní svojim ideálom. Vyhrávajú súťaže, ale ich víťazné projekty sa dočkajú realizácie len sporadicky. Spoločným menovateľom je vek a geografická poloha, rozdeľuje ich spôsob, akým sa vyrovnávajú s neružovou situáciou vo vlastnej krajine. Reč je o súčasných mladých architektoch strednej Európy.

Centrum pre stredoeurópsku architektúru (CCEA) so sídlom v Prahe sa rozhodlo zviditeľniť situáciu, v ktorej sa mladí architekti nachádzajú a prostredníctvom medzinárodného výstavného projektu pretlmočiť ich pocity a názory. Projekt Young Blood s dátumom vročenia 2004 otvoril v bratislavskej Galérii Medium tento týždeň tretiu zo šiestich plánovaných výstav.

"Naším zámerom bolo otestovať aj to, či nejaký český, maďarský, alebo slovenský architekt v tomto globálnom svete vlastne existuje," hovorí riaditeľ a iniciátor vzniku CCEA Igor Kovačeviç. "Keď človek sadne do auta a prechádza hranice, rozdiely v súčasnej architektúre vlastne ani nepozná."

Podľa neho je rozdiel najmä v tom, ako mladí architekti reagujú na špecifickú situáciu na domácej pôde - v Čechách sa veľmi rýchlo dostávajú k zákazkám, značná časť slovenských absolventov pôsobí v zahraničí, čo hovorí aj o tom, ako fungujú alebo nefungujú napríklad súťaže. Mladí slovinskí architekti po ukončení školy idú na prestížne štúdiá do zahraničia a vrátia sa späť.

"Každá krajina má iné fungovanie, no dôležitú úlohu by mala hrať práve komora architektov. V každej zo skúmaných krajín je spôsob jej fungovania iný, ale v podstate nie ideálny," dodáva Kovačeviç. Projekty centra vyťahujú z ateliérov na svetlo sveta súčasnú mladú tvorbu, ale aj podporujú vznik inej architektúry, na akú sme boli doteraz zvyknutí.

Výstava I'm a Young "Slowak" Architect! je jednou zo šiestich. Architekti zo Slovenska, Slovinska, Čiech, Poľska, Maďarska a Rakúska sa prezentujú v Prahe a následne vo vlastnej krajine. V názve výstavy je vždy zámerná chyba, niečo, čo zneisťuje, znervózňuje a podrýva. "Chyba je veľký otvorený otáznik, na ktorý sa môže reagovať, ale nie je to podmienka," vysvetľuje Kovačeviç.

Výstava však napriek očakávaniam nie je tak o architektonických projektoch, ako o myšlienkach a pocitoch. "Naša inštalácia je prostriedkom na vyjadrenie nesúhlasu a odporu k smerovaniu a úrovni súčasnej slovenskej architektonickej scény. Táto potreba sa stáva silnejšou ako potreba prezentácie vlastnej architektonickej tvorby," vysvetľujú svoj projekt slovenskí architekti z ateliéru u.s.a.

V podstate podobne na výzvu I'm a Young "Sloven" Architect! reagovala aj slovinská kancelária s názvom 360-kreativni butik: "Pomocou projektu Balance.si by sme chceli poukázať na pozíciu mladých architektov v Slovinsku, rozpoltenú hodnotami dnešného stavebníka: konzumom, peniazmi, nedostatkom času a pocitov, stresom, prázdnotou, izoláciou, nedôverou, nudou a strachom."

Na otázku, či majú podobné pocity aj rakúski kolegovia, odpovedá Kovačeviç, že nie aj vďaka existencii Inštitútu architektonických súťaží. "V Rakúsku sa stáva, že mladí vyhrávajú a na rozdiel od postkomunistických krajín sa ich projekty aj realizujú. U nás sa zvláštnym spôsobom znižuje počet súťaží na verejné zákazky, pritom verejných zákaziek je čoraz viac."