Laco Lučenič v hudobno-divadelných Satisfactory ako sprievodca po milovaných "sixties". FOTO - ASTORKA
Hlavne, aby to bola dobrá muzika, aby to znelo ako ja, ale aby to malo v sebe pre ľudí aj niečo nové, hovorí Laco Lučenič. "Nerád by som, aby si ma ľudia zapamätali ako porotcu," zakončil s úsmevom na tvári rozhovor s denníkom SME hudobník LACO LUČENIČ (54), ktorého najnovšie aktivity poukážu na to, že nie je iba mediálne známou postavičkou slovenskej SuperStar.
Na svete je už reedícia jeho troch sólových albumov. Kniha o skupinách šesťdesiatych rokov je na ceste, rovnako ako DVD a CD z hudobno-divadelného predstavenia Satisfactory. Lučenič už pracuje na jeho pokračovaní a sľubuje, že do konca tohto roku dokončí aj piesne na nový album. Viac ako dosť pre chlapíka, ktorý musí každý týždeň sledovať, či speváčik zo SuperStar vytiahol "trojčiarové cé".
"Odpísaný" hudobník?
"Čím si človek toho nahádže viac na hlavu, tým toho môže viac stihnúť, aj keď si to na začiatku nevie ani predstaviť," bráni sa hudobník a súčasne priznáva, že mu povinnosti okolo SuperStar zväzujú ruky. "Voľakedy som nemal potuchy o médiách, rozhovoroch, spoločenských povinnostiach. Dnes mi naháňajú hrôzu, pretože sa budím každé ráno s tým, že by som rád nakrútil album, ale nemôžem. Treba urobiť hento, tamto, ísť tam a keď večer prídem zničený domov, tak rozmýšľam nad tým, aké to bude perfektné, keď niečo zajtra spravím. Na ďalší deň sa tento kolotoč opakuje," dodáva.
Jeho hudobná dráha je bohatá, ale zároveň veľmi komplikovaná. Prešiel rôznorodými skupinami od Prúdov, cez Fermátu, Modus a potom dlhé obdobie kryl chrbát Mekymu Žbirkovi v Limite. V posledných rokoch pred "boomom" SuperStar sa vytratil z pozornosti médií a mnohí ho neprávom považovali za odpísaného.
Jeho posledná a najmä nedocenená radovka Svetlo... a pocit bezpečia vyšla pred jedenástimi rokmi takmer bez ohlasu a príliš sa nedarilo ani albumu elektronických coververzií starých hitov Proudy, ktorého kvality si všimli aspoň v susedných Čechách. Jeho producentská práca zostala tiež takmer nepovšimnutá, napriek tomu, že pod jeho rukami nahrali Mňága a Žďorp, Whisky a Slobodná Európa výborné albumy.
Chystá sa Satisfactory 2
Všetko sa začalo meniť niekoľko mesiacov pred štartom SuperStar. V roku 2004 rozbehol v Divadle Astorka hudobno-divadelný projekt Satisfactory, v ktorom predstavuje hudbu šesťdesiatych rokov, ako by znela v súčasnosti s aktuálnymi elektronickými trendmi. Atmosféru predstavenia, v ktorom Lučenič sprevádzaný živými hudobníkmi a prednatočenými páskami vytiahne obľúbený indický sitar a vtiahne divákov do farebnej éry šesťdesiatych rokov, sa v súčasnosti pokúša dostať na DVD.
"Atmosféra tohto predstavenia je veľmi dôležitá, pretože nikdy neviem opísať, o čom to vlastne celé je," hovorí Lučenič o predstavení na pomedzí koncertu a divadla. V súčasnosti už pripravuje jeho pokračovanie Satisfactory 2, venované aj slovenskej tvorbe od sixties až po súčasnosť, kde sa objavia aj jeho pesničky, napríklad aj z jeho pôsobenia v Prúdoch.
"Pavol Hammel mal na mňa zásadný vplyv. Bol vlastne prvý, kto mi umožnil zverejniť moje pesničky. A vlastne aj jediný. U Mekyho v Limite mi vyšli dohromady dve piesne," hovorí muzikant, ktorý ráta s tým, že päť skladieb zo Satisfactory 2 sa objaví ako ochutnávka na DVD. Medzi nimi nebude chýbať Lučeničov hit Z tých dní, hammelovský Zaklínač hadov alebo Move Over od Janis Joplinovej, ktorú naspievala superstarovská Petra Humeňanská.
Veci sa dali do pohybu
Lučenič bol jeden z mála novátorov éry socíkovského popu, ktorý vždy sledoval aktuálne trendy svetovej popmusic. Hlavne vďaka nemu majú Žbirkove hity svieži novoromanticko-gitarový sound. Lacova láska k Depeche Mode alebo The Cocteau Twins sa prejavila na jeho prvých dvoch sólovkách z druhej polovice osemdesiatych rokov Bodliak na plavkách a Zastávky na znamenie, ktoré s odstupom času označuje za platne "bublegumového" obdobia.
"Našťastie tie dosky neznejú umelo ako staré Elány. Vtedy som ich považoval za súčasné, ale je pravda, že ich zvuk časom zostarol. Okrem toho každý má rád veci, ktoré urobil ako posledné. Pre mňa má zásadný význam práve posledný album Svetlo... a pocit bezpečia, ktorý vznikal v hektickom období môjho života. Sú tam veci, na ktorých by som nič nemenil."
Obrovský fanúšik britských The Kinks sa vždy pohyboval na pomedzí šoubiznisu a undergroundu. Preto aj jeho pôsobenie v SuperStar sa nezdá byť "od veci", dokonca vďaka tejto megašou sa dali veci v Lučeničovom okolí do pohybu. Na svete sú dlho odkladané reedície jeho albumov. Encyklopédia o sixties - ťažkotonážna kniha plná faktov a postrehov fundovaného znalca, má zrazu vydavateľa a v šuplíku sa už hromadia nápady na nový album.
"Stávalo sa mi, že som vymyslel pieseň, ale mávol som rukou a odhodil ju. Pochyboval som o sebe," spomína hudobník, podľa ktorého bude novinka vychádzať práve z jeho posledného albumu z roku 1995. "Hlavne, aby to bola dobrá muzika, aby to znelo ako ja, ale aby to malo v sebe pre ľudí aj niečo nové, akési čaro prvej noci."
