BRATISLAVA - Volebné heslá, bilbordy, komunikatívni lídri politických strán, ale aj emócie by mali byť dôležitými prvkami volebnej kampane.
Je otázne, do akej miery budú ľudia vnímať aj programy strán. Slovensko sa za vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) významne zmenilo vďaka reformám, ktoré strany sľubovali práve vo svojich volebných programoch.
Sociologička Ľudmila Benkovičová z odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu neverí, že by existovalo "niečo ako masové poučenie verejnosti" a tá by si začala všímať a analyzovať programy strán. Podľa nej široká verejnosť ani nie je vybavená tak, aby rozumela volebným programom ako celku.
Benkovičová hovorí, že aj voľby v roku 2002 ukázali, že pre rozhodovanie ľudí neboli kľúčové volebné programy a sociálno-ekonomické vízie, ale skôr "zjednodušené formulácie, ktoré boli ľahko komunikovateľné". Ľudia sa podľa nej často rozhodujú emotívne a na základe sympatií k politikom.
Politológ Samuel Abrahám si však myslí, že teraz môže ísť o prvú volebnú kampaň, kde sa bude zvažovať aj obsah slov politikov. Strany sa budú snažiť zmysluplnejšie formulovať svoje programové zámery, pretože "vedia, že prázdne sľuby by sa im vypomstili". Politikom podľa politológa nezostane nič iné, iba venovať sa vážnejším témam, lebo "bulvárne témy sa predčasnými voľbami vystrieľali".
V kampani by sa malo diskutovať práve o reformách, ktoré zasiahli do života ľudí. Boli to dôchodková, daňová a zdravotnícka reforma, ale aj plánované platenie vysokoškolského štúdia.
Viaceré strany ako Smer, HZDS, SF i KSS chcú zrušiť 20- a 50-korúnové poplatky v zdravotníctve. Benkovičová hovorí, že hoci sa tým strany budú snažiť voličov osloviť, poplatky v skutočnosti neboli podstatou zdravotníckej reformy.
Sociologička je skeptická, či bude pre voličov ťahákom ďalšie zníženie daní. Prieskumy podľa nej skôr signalizujú, že ľudia nepocítili dosah rovnej dane, kým v téme progresívneho zdaňovania, ktoré by malo pomôcť nízkopríjmovým skupinám, vidí väčšiu možnosť "populistického oslovenia" verejnosti.
Bezplatné školstvo vníma ako všeobecne prijateľnú tézu väčšina voličov. Výnimkou sú podľa sociologičky voliči SDKÚ a časť prívržencov KDH.
Čím budú strany oslovovať voličov
Oficiálne volebné programy strán ešte nie sú známe. Politici však už dnes hovoria o témach, ktorými chcú zápasiť o voličov.
SDKÚ
Z doterajších vyjadrení Mikuláša Dzurindu najviac rezonovali slová školstvo, spravodlivosť a občianska spoločnosť.
Podľa neho je vzdelanie kľúčová oblasť, na ktorú treba koncentrovať sily, lebo len vzdelaní ľudia si udržia prácu, čo prispieva ekonomike. Spravodlivé Slovensko podľa Dzurindu znamená menej korupcie, klientelizmu, lepšiu vymožiteľnosť práva. Pod občianskou spoločnosťou si šéf SDKÚ predstavuje podporu mimovládnych organizácií, rešpektovanie práv národnostných menšín, podporu práv individuálnych, nie skupinových. Ak chce byť Slovensko občianske, musí sa stať krajinou laickou. Premiér tým narážal aj na debaty posledných týždňov, keď sa vyhrotil spor okolo zmluvy o výhrade vo svedomí.
KDH
Rodina, manželstvo a jeho ochrana je podľa šéfa KDH Pavla Hrušovského trvalou agendou politiky hnutia. V prípade, že by parlament ešte do volieb ústavný zákon o ochrane manželstva neschválil, je pravdepodobné, že sa ocitne vo volebnom programe. Podpredseda KDH Július Brocka povedal, že ďalšie návrhy KDH na podporu rodiny budú obsahom noviel zákonov v sociálnej a daňovej oblasti a v dôchodkovom systéme.
SMK
Zásadné rokovania o programe prebiehajú v SMK práve v týchto dňoch. Šéf poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos hovorí, dôraz bude na oblasť sociálnych vecí, odstraňovanie regionálnych rozdielov a znižovanie nezamestnanosti. Podľa Bárdosa ide o problémy, ktoré sa týkajú práve južných oblastí Slovenska, kde žijú ich voliči. Vykonávacie predpisy k Európskej charte regionálnych jazykov nebudú preto podľa Bárdosa prvou prioritou.
SF
Program má mať štyri piliere - sociálnu politiku, školstvo, zdravotníctvo a podporu malého a stredného podnikania. Podľa poslankyne SF Ľubice Navrátilovej strana chce zrušiť poplatky v zdravotníctve. Masívne chce podporiť nástroje aktívnej politiky trhu práce, zvýšiť podporu pre samostatne zárobkovo činné osoby. O bezplatnom vysokom školstve chce SF hovoriť až potom, keď sa zhodnotí kvalita vysokých škôl. SF je za zavedenie povinného vyučovania angličtiny na základných a stredných školách.
HZDS
Prípravu programu má na starosti europoslanec Sergej Kozlík. HZDS chce program postaviť na národnom, sociálnom a kresťanskom pilieri. HZDS chce zrušiť poplatky v zdravotníctve. Vraj má pripravený iný systém spoluúčasti. HZDS je podľa Urbániho teraz proti spoplatneniu vysokého školstva. Urbáni tvrdí, že "rovnú daň uznávame". HZDS chce však zaviesť podporné programy pre niektoré tovary. Napríklad časť DPH z liekov by sa mala vrátiť do zdravotníctva alebo z predaja kníh do rezortu školstva.
Smer
Reformy Dzurindovej vlády chce "opravovať". Ráta so zrušením poplatkov u lekára a v nemocniciach. Smer už prezentoval snahu zaviesť viac nižších sadzieb DPH na vybrané skupiny tovarov, progresívne zdaňovanie ľudí s nízkymi príjmami a zákonnými prostriedkami vplývať na ceny energií. Predseda Smeru je za ponechanie minimálnej mzdy i za bezplatné vysokoškolské štúdium. Zatiaľ nie je jasné, či a ako Smer zasiahne do druhého kapitalizačného dôchodkového piliera. Už naznačil, že by mal byť aj pre mladých ľudí dobrovoľný, nie povinný.
KSS
Požaduje došetrenie privatizácie. V daňovej oblasti je za zavedenie progresívneho zdaňovania. KSS už predložila do parlamentu návrh na zníženie DPH na lieky, potraviny a zdravotnícke pomôcky. Je za bezplatné školstvo a zdravotníctvo. KSS je za vystúpenie z NATO. (sp)
