Umelci, vyzývajúci ministra kultúry na odstúpenie, zdôrazňovali, že je "inžinierom", kritizovali aj obmedzenosť jeho manažérskych skúseností na školské prostredie.
Ministerstvo kultúry síce nepatrí medzi silové ako bohaté rezorty, pre každý národ však má istý symbolický význam.
Slovensko malo od roku 1989 na poste ministra kultúry ľudí rôznych profesií. Hercov Ladislava Chudíka, Ľuba Romana i Milana Kňažka. Ladislav Snopko bol pôvodne archeológom, neskôr kultúrnym manažérom, Dušan Slobodník prekladateľom, Ivan Hudec lekárom a spisovateľom, Rudolf Chmel je spisovateľom a diplomatom. Azda najvýraznejší socialistický minister kultúry Miroslav Válek bol básnikom. Aj prvý francúzsky minister kultúry André Malraux bol popri svojej diplomatickej a politickej činnosti literárne činný.
V krajinách so stabilnejšou politickou scénou je bežné, že minister kultúry je profesionálny politik, ktorý má za sebou kariéru v rôznych sektoroch verejnej správy a ktorý na tomto poste najčastejšie ešte čaká na uplatnenie v silovejších rezortoch.
Vo Francúzsku je väčšina ministrov "enarchmi" teda absolventmi špecializovanej l'École national d'administration, ktorá pripravuje svojich absolventov na výkon politiky bez ohľadu na oblasť ich budúceho pôsobenia.
Ministri kultúry, ktorí zostali dlhšie v pamäti verejnosti, ako napríklad predchádzajúci britský minister kultúry Chris Smith, legendárny francúzsky minister z osemdesiatych rokov Jack Lang, ale i obľúbený český minister Pavel Dostál, však boli viac ako len politikmi.
Jack Lang bol pred svojou politickou kariérou nielen profesorom medzinárodného práva, ale aj riaditeľom divadla či festivalovým producentom. Chris Smith, ktorý bol aj labouristickým tieňovým ministrom financií, mal vždy veľmi dobré vzťahy k umeleckej komunite. Smith je známy aj otvoreným prihlásením sa k homosexuálnej komunite. Minulý rok priznal aj to, že mu už dávnejšie diagnostikovali AIDS. Pavel Dostál bol spisovateľom, riaditeľom alternatívneho divadla a disidentom.
V postkomiunistických krajinách, kde nie je príprava profesionálnych politikov na takej úrovni, pochádzajú ministri kultúry často priamo z oblasti kultúry. Slovinec Simoniti je profesorom histórie, Lotyška Demakova riadila galériu. Predchádzajúci poľský minister kultúry Waldemar Dombrowski býval riaditeľom ich Veľkého divadla.
Rezort kultúry často riadia aj ženy, niekedy sa výber špičkových politikov v tejto oblasti zvažuje aj z iných politicky citlivých aspektov. David Lammy, 34-ročný právnik, absolvent prestížnych univerzít, ktorý je na britskom ministerstve zodpovedný priamo za oblasť kultúry, je čiernej pleti.
Veľká Británia
Tessa Jowellová (1947)
Štátnou tajomníčkou pre kultúru, médiá a šport je od roku 2001, od roku 2005 je zároveň aj ministerkou pre ženské otázky a olympiádu. Pred svojím vstupom do politiky pracovala v oblasti sociálnych služieb a manažmentu verejného sektora. V roku 1992 bola zvolená za poslankyňu, pracovala aj na ministerstve práce a sociálnych vecí.
Francúzsko
Renaud Donnedieu de Vabres (1954)
Ministrom kultúry a komunikácie je od roku 2004. Študoval ekonomiku na prestížnom Institut d'études politiques de Paris a neskôr sa pripravoval na dráhu politika na l'Ecole nationale d'administration. Pracoval na rôznych úrovniach ako štátny úradník i volený zástupca v regionálnych parlamentoch, ministerstvách i na misiách v zahraničí.
Poľsko
Kazimierz Michał Ujazdowski (1964)
Ministrom kultúry a národného dedičstva je od decembra 2005, na tento post bol vymenovaný už aj v roku 2000, vtedy však na protest proti odvolaniu vtedajšieho ministra spravodlivosti Lecha Kaczynského odstúpil. Je doktorom práva, publicistom, vydal množstvo článkov a kníh aj o kultúrnej politike. V osemdesiatych rokoch sa zapojil do protikomunistického odporu, bol uväznený a odsúdený. Dnes je podpredsedom strany Právo a spravodlivosť, v minulom období bol podpredsedom Sejmu. Je zástancom silnej podpory štátnej podpory kultúry a počas svojho ministrovania sa zaslúžil o zvýšenie rozpočtu pre kultúru.
Fínsko
Tanja Tellervo Karpelaová (1970)
Ministerkou kultúry je od roku 2003. Študovala sociálne služby, bola aj fínskou Miss. V parlamente pracovala od roku 1999, pôsobila aj v regionálnej správe a na ministerstvách školstva, zdravotníctva, práce a sociálnych vecí. Je zastánkyňou konceptu, že kultúra nemá byť elitná, ale pluralistická a tolerantná.
Lotyšsko
Helena Demakova (1959)
Ministerkou kultúry je od roku 2004. Študovala cudzie jazyky na univerzite v Rige, kde neskôr aj učila. Je aj držiteľkou európskeho diplomu kultúrneho manažmentu od Marcel Hicter Foundation. Bola poslankyňou, poradkyňou premiéra pre otázky kultúry i riaditeľkou neziskovej galérie.
Slovinsko
Vasko Simoniti (1951)
Má doktorát z histórie a je profesorom na ľubľanskej univerzite. Je autorom viacerých odborných publikácií. Do politiky sa zapojil len v posledných rokoch. Jeho heslom na poste ministra kultúry kvalita, prístupnosť, rôznorodosť.
Česká republika
Vítězslav Jandák (1957)
Za ministra kultúry bol vymenovaný v auguste minulého roku po úmrtí obľúbeného ministra Pavla Dostála. Ako herec pôsobil v divadle Na zábradlí, spolupracoval aj s Národným divadlom, hral vo filmoch i televíznych inscenáciách. Od roku 1998 bol prezidentom Medzinárodného festivalu filmov pre deti a mládež v Zlíne, v deväťdesiatych rokoch krátko pôsobil aj v pražskom mestskom zastupiteľstve. (zu)
