V slnku sa kúpajúci svah Melezet v Bardonecchii jeho slová potvrdil. Po prvej kvalifikačnej jazde bol 24-ročný Žilinčan štvrtý od konca. Navyše z 31-členného štartového poľa išiel ako jediný sám. Každý z pretekárov sa raz vyzvŕta medzi modrými a raz medzi červenými bránkami, no keďže snoubordistov bolo do nepáru, Radovi sa súper neušiel. "Lepšie je, keď ste dvaja. Najmä, keď je ten druhý lepší, máte vyššiu motiváciu. Človek sa tam aspoň neťahá," vravel Rado.
Finálovú šestnástku, ktorá si to potom rozdá o medaily vyraďovacím spôsobom, určuje súčet časov z oboch kvalifikačných jázd. Židekovi už po tej prvej medzi červenými bránkami bolo jasné, že popoludní nenastúpi a olympiáda sa pre neho skončila. Na šestnásteho Nemca Ebnera strácal 1,98 sekundy, na najrýchlejšieho Švajčiara Simona Schocha viac ako štyri a pol. Časom 38,30 ho priebežne klasifikovali na 28. mieste. Netrápilo ho to, v cieli sa usmieval na všetky strany a neustále vtipkoval. "Taká strata sa už dohnať nedá. Tí švajčiarski bratia Schochovci sú neskutočne rýchli. To sú ufóni. Ale aj ostatní ma prekvapili, aké dobré časy zašli. Tak som ich ešte nevidel ísť," vravel.
V druhej jazde si o deväť stotín polepšil. V priamom súboji tentoraz na modrej trati vyškolil aj svojho súpera, o sedem rokov staršieho Japonca Curuoku, no na lepšie než konečné 27. miesto to nestačilo. "Nič to, zajazdil som si na dobrej trati. Pravdu povediac, tentoraz som sa s mazaním ani príliš nezapodieval. Tá druhá jazda bola o čosi lepšia, ale tiež som robil chyby. Už sa neviem dočkať domova. Idem sa pobaliť a večer sa odsťahujem z Bardonecchie. V Turíne si pozriem hokejové štvrťfinále s Čechmi, prespím v nejakom penzióne a šmýkam odtiaľto preč. Na druhý deň poobede by som mal byť v Bratislave. Sám som zvedavý, aký frmol a či vôbec sa okolo mňa strhne," hovoril Židek.
Ani jeho trénerku Janu Šeďovú 27. miesto nekvárilo. "Rado je špecialista na borderkros, paralelný slalom pre neustále zranenia ani poriadne netrénoval. Ja som celkom spokojná." (rh)
