Soňa Mihoková. "Je to naša posledná šanca ukázať sa. Žiadna z nás sa do sobotňajších pretekov s hromadným štartom nedostala, takže štafetou tu v Turíne vlastne končíme. A ak neurobíme dobrý výsledok, najlepšie do šiesteho miesta, bude táto olympiáda z našej strany dosť veľká bieda," tvrdí Soňa Mihoková.

Spolu s Halinárovou a Murínovou absolvuje Soňa už tretiu olympijskú štafetu. Na predchádzajúcich dvoch práve táto disciplína predsa len vylúdila na tvárach slovenských fanúšikov náznak spokojnosti. I keď v Nagane trochu trpký, Slovenky si dlho bežali po medailu, aby im napokon zostala v rukách len tá zemiaková. O štyri roky neskôr v Salt Lake City dobehli medzi najlepšou šesticou znovu, na piatej priečke. Tú si vyjazdili aj na decembrových pretekoch SP v rakúskom Hochfilzene, no zostávajúce dva pokusy sa skončili prepadákom. V Östersunde dobehli Slovenky až trináste, v januári v Ruhpoldingu sa posunuli dopredu len o jediné miesto.

"Zatiaľ sa im v Taliansku nedarí. Cítiť depresiu, keďže sa im nedarí stupňovať výkonnosť, ale verím, že sa pre štafetu ešte vzchopia. Veď pre tie staršie to budú rozhodujúce preteky celej olympiády," mieni šéf slovenských olympionikov František Chmelár.

V štartovom poli je 18 tímov, Slovenky budú mať na dresoch dvanástku. Zlato zo Salt Lake City obhajujú Nemky, ktoré dnes v San Sicariu môžu skompletizovať zlatý hetrik, keď boli najrýchlejšie aj v Nagane 1998. V Lillehammeri 1994 dobehli až druhé za Ruskami, ktorým bude dnes citeľne chýbať dopingová hriešnička Oľga Pylevová. Paradoxom zostáva, že v tejto sezóne Nemky ani raz nevyhrali. Dvakrát sa tešili Nórky, raz Francúzky a naposledy Rusky. (rh)