Bývalý kontrolór bratislavskej mestskej časti Rača Alexander Čierny sa totiž pred novembrovými župnými voľbami obrátil na Ústrednú volebnú komisiu i na Okresný súd Bratislava III so žiadosťou, aby boli z volieb vylúčení tí kandidáti, ktorí na kandidačných listinách uviedli ako svoje povolanie funkciu starostu alebo primátora.

Títo kandidáti sa podľa neho dopustili trestného činu falšovania verejnej listiny, keďže v prípade starostu, primátora, ale napríklad aj riaditeľa či prednostu úradu, nejde o povolanie, ale o funkciu.

"Povolanie sa získava štúdiom alebo vyučením. Uvedením funkcie namiesto skutočného povolania môže ísť o úmyselné zakrývanie skutočného vzdelania," myslí si Čierny. Podľa neho, ak by niektorí kandidáti napísali skutočné povolanie, voliči by im nemuseli dať svoj hlas.

Župnými poslancami sa ako europoslankyňa stala napríklad Monika Beňová (Smer) alebo primátori Hlohovca Ján Dlhopolček (HZDS) a Žiliny Ján Slota (SNS). Povolanie starostu uviedli na kandidačných listinách aj takmer všetci kandidujúci šéfovia obcí. Výnimkou bol napríklad poslanec Národnej rady za SDKÚ a starosta obce Hertník v okrese Bardejov Ján Pataky, ktorý kandidoval ako advokát.

Ústredná volebná komisia sa podnetom Čierneho nezaoberala. Okresný súd podnet postúpil prokuratúre a záležitosťou sa podľa bratislavskej policajnej hovorkyne Aleny Toševovej bude ďalej zaoberať Úrad justičnej a kriminálnej polície.

Ústavný právnik Peter Kresák povedal, že platené funkcie ako starosta či primátor sú vnímané ako výkon povolania. "Podľa môjho presvedčenia tam neexistuje závažný právny problém."

(mp)