Milan Hejduk. FOTO - REUTERS
Český útočník MILAN HEJDUK už vie, ako chutí olympijské víťazstvo. Pred ôsmimi rokmi sa v Nagane radoval s tímom po finálovom víťazstve nad Ruskom. V Turíne sa Česi zatiaľ nezvyčajne trápia, a tak v dnešnom súboji s Kanadou budú hrať len o 3. - 4. miesto v základnej skupine A. Tridsiatnik Hejduk sa však nevzrušoval, pri rozhovore v olympijskej dedine pôsobil vyrovnane, akoby sa nič nedialo.
Čo je príčinou slabších výkonov Česka v základnej skupine?
"Nedarí sa nám, ako by sme si predstavovali. Ani v jednom zápase sme doteraz nepredviedli hokej, na aký máme schopnosti. Nie sme však sami, kto nemá v základnej fáze vrcholnú formu, a preto hráme s Kanadou len o tretie postupové miesto do play off."
Nedeprimuje vás to?
"Nie, a prečo? Nerobíme si z toho ťažkú hlavu, veď chlieb sa bude lámať až vo vyraďovacej fáze turnaja. Tam sa treba správne nabudiť a zabrať v správnej chvíli."
V čom sa musí český tím v zostávajúcich zápasoch zlepšiť?
"Jednoducho povedané - vo všetkom."
Kanada po dvoch prehrách so Švajčiarskom a Fínskom je pod veľkým tlakom a nepripúšťa si už ďalšie zaváhanie. Aký zápas vás čaká?
"Nepreceňujem jeho význam, stále je to ešte duel základnej skupiny. Rátam, že proti kvalitnejšiemu súperovi narastie aj náš výkon. Chceme vyhrať, aby sme si zvýšili sebavedomie a do play off vstúpili s dobrým pocitom.
Stačíte sledovať na turnaji aj druhú skupinu?
"Áno, videl som hrať aj Slovensko. Máte na olympiáde veľmi dobré mužstvo. Doteraz sa o ňom hovorilo, že najväčšiu silu má v útoku, ale v turnaji hrá dobre aj dozadu a držia ho brankári. S Budajom sa poznám z Colorada, kde mám i ďalšieho spoluhráča Svatoša. V olympijskej dedine sa vždy rád stretnem aj s kamarátmi Lašákom či Stümpelom."
Koho by ste si zo skupiny B vybrali za súpera do štvrťfinále?
"Je to úplne jedno. My sa staráme skôr o to, aby sme hrali lepšie a nie, koho dostaneme. Či to bude Slovensko, Švédsko, alebo Rusko, zakaždým nás čaká ťažký zápas."
Ste na olympiáde po tretí raz. Ako by ste turínsku porovnali s predchádzajúcimi?
"Táto mi pripadá veľmi zvláštna. Olympijská dedina je priamo v meste, hory sú ďaleko, športovci rozdelení do troch dedín. Pripadám si ako na hokejovom turnaji, v turínskej olympijskej dedine nie je toľko športovcov, ako som predtým stretával v Salt Lake City či v Nagane." (on)