Scott Carpenter minulý týždeň navštívil Bratislavu. FOTO SME - PAVOL MAJER

SCOTT CARPENTER je zástupca štátneho tajomníka na americkom ministerstve zahraničných vecí pre Blízky východ. Dobre pozná Bratislavu, niekoľko rokov pôsobil v Medzinárodnom republikánskom inštitúte (IRI), ktorý tu má jedno zo svojich regionálnych centier. Pre SME hovoril o tom, ako karikatúry narušili vzťahy medzi Európou a moslimskými štátmi a ako ďalej s Hamasom.

Spojené štáty to nemajú ľahké. Problémom je Irán, Irak aj víťazstvo Hamasu na palestínskych územiach.

"To nie sú problémy, to sú výzvy!"

Myslím, že sú to veľké problémy. Nie je ich pre Američanov v jednej chvíli príliš veľa?

"Spojené štáty majú obrovské schopnosti a navyše spolupracujú s Európou aj ďalšími partnermi v tomto regióne. Nespoliehame sa na to, že sme jediná superveľmoc, máme priateľov a na všetko sa sústreďujeme."

Ako je to s Iránom?

"Režim v Teheráne sa rozhodol, že chce napredovať vo výrobe atómovej zbrane. Medzinárodné spoločenstvo sa na to nemôže len prizerať. Naša šéfka diplomacie Condoleezza Riceová pred niekoľkými dňami povedala, že budeme dôrazne pracovať na krotení Iránu spolu s európskymi krajinami a prostredníctvom Bezpečnostnej rady OSN. Rusko si vyžiadalo určitý čas, či dokáže dostať Irán späť za rokovací stôl, a je pripravené vrátiť sa k stavu pred obnovením jadrového programu. Nemyslím, že to spraví, ale to je jeho voľba."

Irak?

"Uskutočnili sa voľby, vzniká nová vláda. To je už politický proces. Za istý čas budú schopní mať vládu, ktorá vydrží a bude stabilná."

Víťazstvo Hamasu?

"Je to veľký problém, ale zároveň aj veľká možnosť. Voľby boli veľmi prehľadné. Otázka je, za koho Palestínčania hlasovali. Za Hamas ako teroristickú organizáciu, ktorá chce zničiť Izrael, alebo Hamas, ktorý zostaví kompetentnejšiu, menej skorumpovanú vládu v porovnaní s tou predchádzajúcou? Hamas sa musí rozhodnúť."

Nedá sa vylúčiť, že Hamas zostane pri moci dlhšie. Je správne ho dlhodobo ignorovať?

"Hamas svojimi akciami rozhodol, že je teroristická organizácia podľa Európskej únie aj Spojených štátov. To oni sa rozhodli, nie my. Otázka, či je správne ich držať mimo, nie je správna. Zmenia svoje správanie tak, aby sme s nimi mohli začať rokovať? Je to v ich rukách."

Nezlyháva stratégia demokratizácie Blízkeho východu, keď voľby vyhrá hnutie ako Hamas?

"Nie. Je to budíček pre niektoré režimy v tomto regióne. Väčšina ľudí v tomto regióne chce zmeny a reformy. Hamas ako politická strana hovoril o zmene a reforme a nie o tom, že treba Izrael zničiť. Keď sa teraz odohrávajú voľby, môžete si vybrať medzi autokratmi alebo islamskými extrémistami. To je faustovská voľba. Vlády v tomto regióne musia spraviť viac, aby tam vznikol politický priestor."

Je len zhoda okolností, že v krátkom čase po sebe sa objavujú škandály s karikatúrami a potom séria ďalších záberov z Abú Ghrajbu?

"Je to len nešťastná a zlá zhoda okolností. Vzbudzuje otázky, na čo je demokracia, keď ľudia môžu porušovať ľudské práva. O obrázkoch z Abú Ghrajbu treba povedať, že boli akciou niekoľkých vojakov, médiá o tom slobodne informovali, vojaci dostali za mučenie viac ako desaťročné tresty."

A čo hovoríte na karikatúry?

"Tu je otázka, kde je hranica medzi slobodou prejavu a zodpovednosťou slobodných médií."

Ako ovplyvní škandál s karikatúrami vzťah Západu a moslimských krajín? Je to len búrka, čo prehrmí, alebo niečo viac?

"Je to búrka a bude mať dlhodobejší vplyv. Upozornila, aké je potrebné, aby sa jednotlivé kultúry a civilizácie lepšie poznali. Myslím, že teraz to bude ťažšie."

Bolo podľa vás správne, keď médiá karikatúry zverejnili?

"O toto nejde. Médiá kdekoľvek môžu zverejniť, čokoľvek chcú. Nepodarilo sa nadviazať dialóg a narástla frustrácia. Zaujímavé je, že najmä ľudia v arabskom svete protestujú aj preto, že si myslia: ak to zverejnila tlač, tak je za tým vláda."

Nevedia, že médiá sú nezávislé od vlády.

"Pretože ich vlády kontrolujú médiá. Ak tam bude viac nezávislých médií, ľudia budú pripravení na lepšiu diskusiu. Takže zverejnenie karikatúr veci zhoršilo, ale nie je to koniec sveta."

V Spojených štátoch médiá nezverejnili karikatúry a oficiálni predstavitelia ich zverejnenie kritizovali. Nemohli Spojené štáty prejaviť väčšiu solidaritu európskym krajinám?

"Myslím, že sme sa postavili za Európu. Prezident osobne telefonoval dánskemu premiérovi, čo nie je zvyčajná záležitosť, ministerka zahraničných vecí sa jasne postavila proti násiliu a za slobodu prejavu. No treba jasne povedať, že karikatúry sme považovali za poburujúce. Druhá vec je, že ak niekto protestuje, nemôže to robiť násilne. Ak sa ničí majetok a veľvyslanectvá, ktoré sú vlády povinné ochraňovať, prekročili hranicu. Stáli sme pri vás, a za právom na slobodu prejavu. Ak však pôjdem v Bratislave do divadla, zakričím horí a spôsobím paniku, pri ktorej sa ľudia zrania, postavia ma pred súd."

Je to dobrý príklad porovnávať zverejnenie karikatúr s poplašnou správou na verejnom mieste?

"Ak ide o rozdielne kultúry, treba vedieť, aká reakcia môže nasledovať. Ak to nevieš, tak ignorantstvo nie je ospravedlnenie."

Myslíte teda, že ak sa americké médiá rozhodli karikatúry nezverejniť, bolo to preto, že si lepšie uvedomili svoju zodpovednosť?

"Zodpovednejšie, citlivejšie. Niektoré menšie noviny obrázky zverejnili, vláda ich za to nebude prenasledovať. Je to o editorskej politike. V SME nezverejníte pornografické fotografie na titulnej strane. Prečo? Pretože je to pre väčšinu spoločnosti urážlivé."

Spojené štáty prehrávajú propagandistickú vojnu na Blízkom východe. Abú Ghrajb, karikatúry, všetko sa zlieva. Súhlasíte?

"Áno, je tu veľká priepasť nedôvery. Musíme pokračovať v tom, čo robíme, teda, podporovať politické a ekonomické reformy, mierový proces na Blízkom východe, pomôcť pri stabilizácii Iraku."

To sú ciele, ale ako ich chcete dosiahnuť?

"Nedajú sa dosiahnuť okamžite. Prezident povedal, že 60 rokov sme chceli dosiahnuť stabilitu v tomto regióne tým, že sme tam ignorovali problémy slobody a demokracie. Jednoducho sme sa nestarali. Nedostatok dôvery má pôvod v tomto období. Prieskum v regióne nedávno ukázal, že palestínsko-izraelský konflikt, ktorý ľudí roky najviac zaujímal, je teraz na zozname priorít od 8. do 10. miesta. Ľudí zaujíma dobré zamestnanie alebo vzdelanie, chcú sa postarať o svoju budúcnosť."